Vstup do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky

Tohtoročná slávnosť sv. Lujzy de Marillac v provinciálnom dome DKL v Nitre bola výnimočná nie len tým, že sme si pripomenuli 100 rokov od jej blahorečenia, ale aj tým, že postulantka Simonka Trecaková sa stala novou členkou Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. Po období kandidatúry a postulátu, počas ktorých spoznávala život dcér kresťanskej lásky a rozlišovala svoje povolanie, si dnes obliekla ich rúcho a vykročila na cestu života obetovaného Kristovi v službe chudobným.

Po slávnostnom a zároveň jednoduchom obrade prijatia do Spoločnosti, ktorý sa konal v kaplnke Provinciálneho domu v Nitre, nasledovala svätá omša, ktorú celebroval p.Jozef Garaj, CM provinciálny direktor sestier.

Sestry Slovenskej provincie sa tomu tešia a s vďačnosťou sprevádzajú sestru Simonu svojimi modlitbami aj v tejto etape formácie. Čas seminára je privilegovaným obdobím formácie, je etapou vnútorného prehlbovania, osvojovania si ducha povolania dcéry kresťanskej lásky a života v sesterskom spoločenstve.

Naše sestry v Rusku počas pandémie Covid-19

Komunity v Nižnom Tagile a v Omsku počas pandémie Covid – 19 odpovedajú na momentálne potreby. Sestry dali k dispozícii auto a vozia lekárov na návštevu chorých, pretože sanitky nestačia. Pomáhajú v sociálnom hoteli chorým bezdomovcom pri základnej hygiene, ošetrovaním, potravinami. Rozvážajú potraviny do rodín v sociálnej núdzi, rozdávajú teplé jedlo, ošatenie, robia zakladné preväzy bezdomovcom.

pozri tu

Menovanie generálnej asistentky

Keďže Pán si k sebe povolal našu generálnu matku sestru Kathleen APPLER, jej úrad do najbližšieho generálneho zhromaždenia preberá generálna asistentka sestra Françoise PETIT. Po konzultácii členiek generálnej rady, bola menovaná sestra Iliana de la Caridad SUAREZ PEREZ za generálnu asistentku Spoločnosti DKL spomedzi členiek súčasnej rady. Veľkodušne prijala túto úloh, preto ju sprevádzajme svojou sesterskou modlitbou.

Pánov služobník vstupuje cez videokonferenciu do Košických komunít

Tri dni pred vstupom do Veľkonočného trojdnia môžu byť sestry košických komunít účastné videokonferencií o štyroch Piesňach o Pánovom služobníkovi. Z iniciatívy Mons. prof. o.Gabriela Ragana  – pedagóga TF KU nás  v polhodinových vstupoch každý deň jednou Piesňou prevedie o.Jozef Kohut – prefekt kňazského seminára sv.Karola Boromejského v Košiciach.Vo svojom prvom zamyslení nám poodhalil kto Pánovým služobníkom skutočne je, čo ho charakterizuje a aká je jeho úloha. Kladie aj otázku kto sa k nemu prihovára? Cez tieto podnety nás privádza k tomu, ako sa máme aj my samé každodenne formovať Božím Slovom a príkladom Pánovho služobníka.V druhej Piesni o Pánovom služobníkovi nás nasmeroval vnímať, okrem iného, svedectvo Pánovho služobníka o jeho povolaní, ako svedectvo o Božom konaní v jeho živote. To isté sa totiž deje aj v našich životoch. Viac ako o sebe môžeme svedčiť o tom, ako On sám koná v nás. Nanovo nám poukázal na to, že meno Pánovho služobníka je skryté, je iba v Božej mysli. No v dnešnej piesni bolo toto meno odhalené. Na záver nás uistil v tom, že my sme tí, ktorým zasvietilo Svetlo a preto sa máme o to viac snažiť žiť týmto Svetlom autenticitu nášho povolania. V úvahe nad treťou Piesňou o Pánovom služobníkovi nám o. Jozef zdôraznil, že Pánov služobník v tejto Piesni hovorí priamo, je poodhalené jeho zmýšľanie, jeho city. Podčiarkol tiež všimnúť si, že „jazyk učeníka“, ktorý dostal k posilneniu unaveného, k ohlasovaniu Pána, Hospodina má byť i pre nás prostriedkom k tomu, aby sme sa zžili so Slovom. Potom sila Slova môže pôsobiť v nás a cez nás ďalej. Vyzdvihol aj dôležitosť „každoranného“ nie jednorázového kontaktu s Pánom, ktorý máme rozvíjať v každodennom „kurze“ učeníka, ktorý v spojení so skúsenosťou bolesti a utrpenia bude aj náš život robiť vždy o kúsok zrelším. Štvrtou Piesňou o Pánovom služobníkovi bolo dokončené „vyskladanie mozaiky“ o Pánovom služobníkovi. Naša pozornosť bola nasmerovaná na skutočnosť, že v nej môžeme vnímať prítomnosť Pánovho služobníka aj keď nebudeme počuť jeho hlas. Je v nej odkryté, že je mužom bolesti, ktorý dôverne ba až intímne hlboko pozná slabosť, má skúsenosť s bolesťou. Fakt, že spomínaná bolesť je nesená za nás, za mňa – zástupne – chce spôsobiť aj vo mne obrátenie, zmenu zmýšľania. Nech skrze toto uzdravovanie prijmeme pozvanie aj my vykročiť na cestu sebaobetovania.

Ženské rehole vyhlásili medzinárodný deň modlitieb za obete vírusu

Predsedníčka Únie vyšších predstavených ženských reholí (UISG) sr. Jolanta Kafka vo svojom štvrtkovom videoposolstve vyzýva členky, aby sa v nedeľu 22. marca pripojili k svetovému dňu modlitieb a solidarity s obeťami súčasnej pandémie. Všetky ženské rehoľné spoločenstvá sú pozvané k účasti.

„Nastal čas, aby každá z nás reagovala na túto svetovú krízu tým, že prejavíme solidaritu,“ apeluje predsedníčka zastrešujúceho zväzu katolíckych rehoľníčok a ako konkrétny príklad uvádza pomoc najmä ohrozeným ľuďom či vďačnosť a poďakovanie tým, ktorí sa starajú o chorých, poskytujú každodenné služby verejnosti alebo sa snažia vyvinúť očkovaciu látku proti koronavírusu.

„Tí všetci sa musia dozvedieť, že sú trvale prítomní v myšlienkách a modlitbách našich rehoľníčok po celom svete,“ zdôrazňuje sr. Jolanta.

Únia na svojich stránkach zároveň zverejnila zvláštne modlitby k tomuto dňu a vyzýva rehoľníčky, aby súčasnú dobu prežívali v pokoji a oddanej poslušnosti, ako na cirkevnej rovine, tak ako súkromné občianky. Robí tak na základe listu, ktorý zasväteným osobám pred niekoľkými dňami adresovali prefekt a sekretár vatikánskej Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života.

Plné znenie Listu k aktuálnej situácii z Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života

Vatikán 16. marec 2020

Drahí zasvätení bratia a sestry, náš Pán dopustil, aby sme toto pôstne obdobie v roku 2020 prežívali osobitným spôsobom; takým spôsobom, na aký nikto nedokázal ani pomyslieť, ani si ho predstaviť. Tento spôsob si naliehavo vyžaduje, aby sme sa každý deň všetci usilovali zmeniť spôsob a štýl nášho života. Zvyčajne počas pôstneho obdobia prebiehajú početné charitatívne iniciatívy a chvíle intenzívnej modlitby a reflexie, a tak sa obnoveným a očisteným duchom pripravujeme na veľkonočné sviatky. V našich komunitách sa vtedy intenzívnejšie konajú liturgické slávenia a stretnutia. Tento rok sme pozvaní prežívať silné obdobie viery s takou istou intenzitou, no úplne odlišným spôsobom. Najúčinnejšie svedectvo, ktoré môžeme vydať, je na prvom mieste svedectvo pokojnej a presvedčivej poslušnosti tomu, čo od nás žiadajú tí, ktorí nás vedú na občianskej a cirkevnej úrovni, prijať všetky nariadenia týkajúce sa ochrany nášho zdravia – ako súkromných občanov alebo rehoľných komunít. Pre každého z nás, jednotlivca aj komunity, je povinnosťou lásky a vďačnosti zintenzívniť modlitbu za všetkých, ktorí nám pomáhajú prežívať a prekonať tieto ťažké chvíle. Autority, správcovia, zdravotníci na každej úrovni, dobrovoľníci civilnej ochrany a vojenské sily, teda všetci, ktorí v súčasnej kalamite poskytujú svoj vzácny prínos, nech sú predmetom našej modlitby a našich obiet! Nech im nechýba vzácny príspevok našej vytrvalej modlitby, ktorú každý z nás môže ponúknuť. Na prvom mieste máme na mysli komunity kontemplatívnych sestier, ktoré chcú byť hmatateľným znamením trvalej a dôverujúcej modlitby za celé ľudstvo. Tiež mnohé naše staršie sestry a bratov, ktorí svojou modlitbou denne sprevádzajú službu a apoštolát tých, ktorí sú zapojení do rôznych aktivít a nešetriac svoje sily sa rozdávajú, aby prišli ku každému bratovi a sestre, čo sú v núdzi. Počas týchto dní ešte s väčším nadšením zintenzívnite tento váš vzácny a nenahraditeľný apoštolát s istotou, že Pán nebude meškať, vyslyší nás a vo svojom nekonečnom milosrdenstve vzdiali od nás tento hrozný bič. Radostne prinesme Pánovi veľkú obetu z nedostatku svätej omše a nemožnosti mať účasť na eucharistickom stole: prežívajme to všetko v hlbokom spoločenstve s tými, ktorí aj pre nedostatočný počet kňazov nemajú také privilégium, aby mohli byť denne účastnými na svätej obete. Tí, ktorí môžu, nech prejavia svoju blízkosť nášmu ľudu konkrétnymi gestami, rešpektujúc usmernenia občianskych autorít a žijúc vernosť svojim charizmám, ako to bolo v každej minulej, ale aj prítomnej dobe. Majme účasť na utrpeniach, úzkostiach, obavách ľudí, ale dôverujme Pánovi, že jeho odpoveď nebude meškať a čoskoro budeme môcť spievať Bohu ako prejav našej vďaky slávnostné Te Deum. Svätý Otec František včera [15. marca] putoval k Matke Salus Populi Romani a ku krížu, symbolu záchrany Ríma od rôznych epidémií. Svätý Otec pripomenul, že nemáme k dispozícii iba technologické a zdravotné prostriedky, ktorými možno poraziť nešťastia a pohromy, ale aj tie, ktoré používali naši predkovia. Sú to modlitba, obeta, pokánie, pôst a charitatívna láska – silné zbrane, ktorými možno vyprosiť od eucharistického Ježišovho srdca milosť úplného uzdravenia zo súčasnej zákernej epidémie. Drahé sestry a bratia, prostredníctvom moderných prostriedkov spoločenskej komunikácie máme možnosť mať účasť na sláveniach a formačných chvíľach; máme možnosť cítiť sa menej osamelými a izolovanými a umožniť tiež, aby aj tie najvzdialenejšie spoločenstvá počuli náš hlas! Vyšlime ku všetkým znamenie nádeje a dôvery; napriek tomu, že v týchto dňoch žijeme v úzkosti a obavách, buďme presvedčení, že ak každý dobre zastane svoju úlohu, pomôžeme spoločenstvu vyjsť z tejto súčasnej tmavej chvíle. S nadšením prijmime výzvu Svätého Otca a s veľkou dôverou sa zverme našej drahej Matke Božskej Lásky (Madonna del Divino Amore). Každý deň, ráno i večer, recitujme modlitbu Svätého Otca: „Ty, záchrana rímskeho ľudu, vieš, čo potrebujeme, a sme si istí, že sa o nás postaráš, pretože tak ako v Káne sa po tejto skúške znovu vráti medzi nás radosť a oslava.“ Pomáhaj nám, drahá nebeská Matka, prežívať tieto ťažké dni s veľkou nádejou, obnovenou jednotou, opravdivým duchom poslušnosti tomu, čo nám bude prikázané, s istotou, že prostredníctvom tejto skúšky raz dosiahneme požehnané a slávne vzkriesenie. S láskou a úctou vás všetkých pozdravujeme a prajeme vám, aby svetlo a láska, vyžarujúce z veľkonočného tajomstva nášho Pána, prenikli celý váš život.

Stretnutie so Ženíchom

„Ukážeš mi cestu života.

U teba je plnosť radosti,

po tvojej pravici večná slasť.“ Ž 16, 11

V stredu 18. marca 2020 sestra Kathleen APPLER v 68. roku života, v 47. roku sv. povolania, Generálna predstavená Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul sa stretla so svojím Pánom po živote úplne obetovanom Bohu v službe chudobným a Spoločnosti dcér kresťanskej lásky.

Počas pohrebu sestry Kathleen sme boli všetky spojené v duchu a v modlitbe, aby sme poďakovali Pánovi za jej život a za všetko, čo dala  Spoločnosti.

Medzinárodná vincentská sesia

V Materskom dome v Paríži sa konala Medzinárodná vincentská sesia pre sestry od 25 do 40 rokov povolania. Za Slovenskú provinciu sa jej zúčastnili s.Patrícia, s.Margita a s.Antónia ako prekladateľka.

Vincentská sesia bola pre nás veľkou milosťou a zároveň veľkou skúškou viery a dôvery v tomto neistom čase epidémie. Z Bratislavy do Viedne sme cestovali autom, počasie bolo daždivé, nebolo veľmi vidieť na cestu, premávka bola veľká, ale vďaka Bohu sme to zvládli. Počas cesty nás prekvapila správa o odchode do večnosti sestričky Margity Vavrekovej. Pred cestou nám písala a priala, aby sme si vychutnali krásne chvíle pri Matičke. Nakoniec bola pri nej skôr ako my, tak sme sa ešte cestou pomodlili ruženec za spásu jej duše. Lietadlo do Paríža vzlietlo načas, let bol dobrý a do cieľa sme prišli okolo 17.hod. Na letisku v Paríži nás čakala sestra Slovinka,  počakali sme ešte na sestričku z Turecka a spoločne sme šli taxíkom do našej milovanej kolísky Spoločnosti, kde nás už čakalo teplé náručie našej Nepoškvrnenej Matičky. Hneď v ten večer sme sa modlili v kaplnke, kde sme dojaté ďakovali, že sme pri nej a zároveň pri našej sestre Kataríne, ktorá je pre nás veľkým vzorom viery a pokory. Sama prešla cestou vincentskej charizmy akou ideme aj my. Sestry nás veľmi srdečne vítali a tešili sme sa spoločne z našich medzinárodných stretnutí. Aj keď sme si navzájom nerozumeli spájala nás láska a náš spoločný vincentský cieľ a charizma, aký žili naši zakladatelia. Viac sme si to uvedomovali, keď nám ukázali archívy a spisy Zakladateľov, kde sa nám zachovalo toto vzácne dedičstvo a odkazy. Keď sme uvideli reverendu, v ktorej sv. Vincent nosil nájdené deti bola to pre nás  vzácna chvíľa. Dozvedeli sme sa, že za jeho života bolo vyše 12 tisíc detí v uliciach Paríža. Nemali čo jesť, nikto sa im nevenoval, a teraz sa to začína viac a viac podobať aj našej dobe. Generálny otec Tomaž nám v príhovore zdôraznil, aby sme boli opravdivými duchovnými matkami aj dnes. Aby sme všade, kde sa nachádzame slúžili s láskou, nehou a pokorou. Slúžili takto všetkým, ktorí nás potrebujú. Ako za čias sv. Vincenta sú aj dnes rodičia dlho v práci a deti sú na uliciach. Nemajú na ne čas, chýba im rodinné teplo. Deti trávia čas vonku, pri počítačoch a  tak je záhaľka príčinou všetkých nerestí. Prednášky na každý deň boli pripravené, ale pre epidémiu sa jej mnohí prednášajúci nemohli zúčastniť a tak boli tlmočené ich zástupcami. Témy boli: Spoločnosť v súčasnosti (generálna matka Kathleen Appler), Naliehavé výzvy v súčasnosti (generálny otec Tomaž Mavric), Cesta ľudského a duchovného rastu svätej Lujzy a svätého Vincenta. Niekoľko myšlienok, ktoré ma oslovili: Svätý Vincent sa naučil stretávať Boha osobne, cez udalosti, ľudí… slúžiť chudobným je výsada…v službe chudobným zachytil dych Božej lásky… je dôležité mať spoločníkov vo viere a službe, lebo sami nemôžeme veľa urobiť, ale spoločnými silami sa dá urobiť veľa…. Ďalšie úvahy pojednávali o : Zasvätenom živote v digitálnej dobe, Spoločnom živote ako príťažlivom a žiarivom svedectve, S perifériami v srdci, Služba chudobným, Chápanie a prežívanie sľubov v súčasnosti. Prednášok bolo viac, no ďalšie sme už nestihli, pretože sme kvôli pandémii museli ukončiť sesiu a odcestovať do svojich komunít a ísť na 14 dní do karantény.

Máme radosť, že sme stihli vidieť archívy našich zakladateľov, svätej Kataríny a našich svätých, s utajeným dychom sme sa modlili pri relikviách našej sestry Kataríny, prosili ju o príhovor, aby sme naplnili poslanie DKL, ktoré nám je každej zverené. Bol to pre nás silný čas milostí, lebo sme boli duchovne prepojené aj v utrpení s našou generálnou matkou. Keď sme prechádzali popod jej okná, prosili sme pre ňu silu v utrpení a vytrvalosť v dobrom, aby jej utrpenie prinieslo mnoho ovocia pre našu Spoločnosť a pre každú z nás… (sestra Margita)

Naša cesta na sesiu začala dobrodružne. V Paríži nás už vítali opatrenia spojené s koronavírusom.

Bolo veľmi milé stretnúť sa so sestrami z iných národností, ktoré rovnako s veľkou horlivosťou a zápalom slúžia chudobným.

Jedinú voľnú nedeľu, ktorú sme strávili na sesii, sme sa vybrali aj so sestrami Poľkami, Albánkami a my, Slovenky sprevádzané sr. Hannou a sr. Tonjou do kostola sv. Mikuláša de Champs, kde sv. Lujza prežila Turíčne svetlo. Veľmi milo nás privítali bohoslovci a kňazi Komunity Emanuel, ktorí pôsobia už dlhé roky v tejto farnosti. Na začiatku sv. omše nás privítali ako pútničky po stopách sv. Lujzy. Oslovilo ma, ako pripravujú katechumenov na prijatie sviatosti krstu. Oslovil každého po mene, a potom im dal úlohu, aby si počas týždňa, každý deň opakovali jednu vetu z Otčenáša, a tak aby si uvedomili Boha Otca ako lásku. V ten deň odpoludnia sme ešte navštívili Baziliku Sacré-Coeur a obnovený kostol v Clichy, kde pôsobil sv. Vincent. Farnosť je veľmi živá, práve v ten deň mali farskú obnovu. Stretli sme p. farára, ktorý nám pri rozlúčke povedal niečo veľmi pekné: „Modlíme sa, aby Margita Naseau bola čoskoro blahorečená!“

Počas sesie bolo obohacujúce zažiť príslušnosť k Spoločnosti a dopomohli k tomu prednášky, ktoré boli zamerané na život viery sv. Zakladateľov, spoločný sesterský život, zasvätený život v digitálnej dobe, naliehavé výzvy pre nás a sľuby dcér kresťanskej lásky, ako i svedectvá sestier pôsobiace v Amazónii, na Filipínach, v Rwande a Madride. Naša sesia sa musela predčasne ukončiť, ale snažila som sa využiť všetok čas, ktorý sme ešte mali k dispozícii na modlitbu v Kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily. Ďakujem Pánovi za všetky jeho dobrodenia a predstaveným za to, že som tam mohla byť…(s. Patrícia)

Povzbudenie o. Mavriča CM

Ako mnohí viete, pápež František, počas tejto vážnej zdravotnej núdze súvisiacej s koronavírusom (COVID-19) pozval kňazov, aby mali odvahu a oslovili chorých „niesli moc Božieho slova a Eucharistie“ a zverili celé ľudstvo Panne Márii. Okrem osobných rozhodnutí je mnoho ľudí, ktorí musia čeliť tejto situácii priamo a aj keď sa obávajú, že musia čeliť dlhým cestám a vystaviť sa nákaze.  Našim kňazom, sestrám, všetkým Vicentkám pripomínam, že okrem našej viery máme aj ďalší veľký zdroj, ktorý nás dokáže skutočne chrániť podľa vôle Pána a ktorý pochádza z „rúk“ Márie Nepoškvrnenej. Myslím Zázračnú medailu, ktorá nám bola daná ako milosť a dar. Počas epidémie cholery, ktorá bola v Európe v roku 1832, hrala dôležitú úlohu pri mnohých zázrakoch ochrany a uzdravenia. Svätý Vincent povedal jednému z misionárov: „Radím vám dôverovať v nášho Pána a pomoc jeho matky, Nepoškvrnenej Panny“ (IV, 551). Preto vás v tomto ťažkom období pozývam, aby ste si obliekli medailu a rozdávali ju, ale predovšetkým ju pevne držte vo svojich rukách a modlite sa:  „BEZ HRIECHU POČATÁ PANNA MÁRIA, ORODUJ ZA NÁS, KTORÍ SA K TEBE UTIEKAME! „

Jarný prímestský tábor

Pod záštitou sestričiek Vincentiek sa v dňoch 1.-3.3.2020 uskutočnil jarný prímestský tábor. Deti zo sociálne slabších rodín sa tu stretli, aby spolu s ani-mátormi mohli načerpať lásku, ktorú sme všetci dostali od Krista. Slúžilo sa od naj-väčších až k tým najmenším, lebo sme vedeli, že práve v nich sa skrýva Kristus, ktorý povedal: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“
Cítim veľkú vďaku za to, že som sa mohol stať súčasťou projektu. Deti mali možnosť zúčastniť sa tábora, ktorý by si ich rodičia bežne nemohli dovoliť.
Na tábore sa začali budovať nové priateľstvá, čo je veľmi podstatné pre týchto, často spoločnosťou odsunutých, mladých ľudí.
Deti boli tiež bližšie oboznámené so základnými pravdami viery, modlili sme sa spoločne okrem iného napríklad krížovú cestu. K Bohu sme ich však doprevádzali najmä osobným prístupom.
Deti si zahrali zábavné hry, o program mali taktiež postarané. Pripravili sme si pre nich rad aktivít, medzi ktorými okrem tradičných “ táboroviek“ nechýbala ani návšteva Východoslovenského múzea, stavanie lega alebo hra bowlingu.
Tieto deti si tiež vyrobili vlastné kreatívne darčeky, ktoré darovali svojim blízkym a s nimi doslova darovali aj seba – veď ich vlastnoručne vyrábali.
Okrem týchto milých darčekov či drobných maškŕt si odtiaľ však odnášajú oveľa cennejšie veci, a to zážitky, ktoré im ostanú v pamäti možno i do konca života.
Verím, že budú v dobrom spomínať na program, ktorý sme im ponúkli. (animátor Marek)