s.Bona Polúchová

„Boli ste mi nielen matkou v mojich prvých lekárskych rokoch, ale aj vzorom silného ducha a srdca“

Kto nezakúsil milosrdenstvo Otca, nedokáže pochopiť iných v ich životných zlyhaniach. Ak zažijeme Božie milosrdenstvo a rozhodneme sa ísť cestou obrátenia, sme otvorenejší preukazovať milosrdenstvo iným; byť im duchovnými matkami.

Sestre Bone sa po rokoch poďakoval lekár za jej materský prístup, keď pracovala plných 32 rokov na detskom oddelení v nemocnici v Ružomberku. V roku 1956 boli odtiaľ sestry násilne vyvezené do Podolínca a neskôr v roku 1961 sestra Bona odišla do Brehova.

List jej 23.4.1995 (2 týždne pred jej smrťou) napísal MUDr. Andrej Patka – neskôr už primár infekčného oddelenia: „Osobne som vám veľmi vďačný za láskavosť v mojich prvých lekárskych krokoch a nemôžem si na vás ináč spomínať ako na svoju ‚drahú matku‘. Boli ste mi nielen matkou, ale i vzorom silného ducha a srdca pre vieru v Pána Boha. Prijmite tieto riadky ako prejav vďačnosti za silu, ktorú som získal počas nášho spoločného pracovného úsilia. Boli to krásne, povzbudivé slová, boli to usmernenia pri písaní prvých receptov a ten krásny pohľad spoza pacienta ukazujúci mi smer ďalšieho postupu, to sa nedá zabudnúť, to sa nedá vyrvať žiadnym násilím.“

Sestra Bona patrila medzi prvé DKL, ktoré začínali seminár v novootvorenej Československej provincii, preto si tým viac vážime jej statočnosť, obetavosť a materskú láskavosť, ktorá sa prejavovala aj pri výchove nových kandidátok. Zaradila sa tak do základov Spoločnosti. Bola pravou dcérou kresťanskej lásky v úprimnej jednoduchosti a skromnosti. Do Košíc prišla v roku 1923 ošetrovať chorých do Komenského ústavu.

Mala povesť svedomitej a starostlivej sestry, ktorá si vedela vždy nájsť prácu primeranú veku a zdravotným možnostiam až do svojho 90. roku života. Všetky utrpenia súvisiace s vysokým vekom znášala s veľkou trpezlivosťou a láskou a snahou nebyť nikomu na ťarchu. Posledný týždeň ležala pripútaná na lôžku s bolesťami, ktoré preplietala svojimi modlitbami. Zomrela prvú sobotu mesiaca 6. mája 1995 sprevádzaná modlitbami spolusestier.

 

 

Zdroj foto: súkromný archív p. Marty Tyrolovej, fotoarchív dkl