Počas druhej konferencie v júli 1660 o čnostiach Lujzy de Marillac Vincent de Paul začína tým, že sestrám hovorí: „Videli sme pred sebou tento krásny obraz; teraz je tam hore. Teraz nám zostáva urobiť z neho vzor; a aby ste ho urobili, musíme ho poznať. » (Sv. Vincent de Paul, Coste X, konferencia z 24. júla 1660, s. 725-726.)
Sestry opisujú postavu Lujzy de Marillac a s veľkým dojatím zdieľajú svoje úvahy o jej čnostiach. Vincent ich znova preruší a hovorí: „…aký obraz vám Boh kladie pred oči… ona sama mala tendenciu prispôsobiť svoje činy skutkom nášho Pána… Pozrite, aký to obraz! Máte sa usilovať formovať svoj život podľa jej života.” (Sv. Vincent de Paul, Coste X, konferencia z 24. júla 1660, s. 729-730)
Tvárou v tvár tomuto opakujúcemu sa výrazu svätého Vincenta sa dnes krátko zastavíme pri portréte, mozaike ikony, plnej života, ktorá nás pozýva vstúpiť do života Lujzy de Marillac ako formátorky, ktorá sa vášnivo snažila prispôsobiť svoj život životu Krista a nasiaknuť týmto duchom svoje dcéry. Obsahuje veľkú symboliku.
Uprostred celého zobrazenia sa vynára postava Lujzy. Veľká osoba s nohami na zemi, nohami, ktoré splývajú s farbou zeme, pretože pozná biedu, ktorú zažívajú chudobní; pretože vie, že sú privilegovaným „teologickým miestom“, kde možno objaviť a stretnúť Boha, lebo Kristus sa s nimi stotožňuje.
Jej tvár sa zároveň dvíha k nebu, chce pozdvihnúť všetku biedu k Bohu, chce uskutočniť svoj sen o univerzálnom bratstve.
Jej pohľad je priamy, oči má doširoka otvorené. Je to veľmi priama komunikácia s osobou; hovorí o jej pozornosti k celému bytiu človeka a všetkým jeho potrebám.
Je to živá spomienka, prepojenie medzi rokmi 1623-2023 a tým, čo príde v budúcnosti; je to akoby začiatok spoločenstva svätých v súčasnosti.
Po skúsenosti Turíčneho „svetla“ 4. júna 1623 je jej najväčšou túžbou úplne patriť Bohu a spojiť svoju vôľu s jeho vôľou… Táto skúsenosť jej ukazuje, že sa pred ňou otvára cesta; cesta, po ktorej sa treba vydať v neustálom napredovaní; cesta, ktorá si vyžaduje hlboký vnútorný život a pevnú formáciu, nepretržitú cestu, „celoživotnú úlohu“, neustálu odpoveď na volanie, ktoré nikdy neprestáva. Láska Krista ju pobáda!
Otvorená kniha a prst, ktorý na ňu ukazuje, ako Pantokrator, vyjadruje jej túžbu naučiť svet, že pravá láska musí byť vždy sprevádzaná poučovaním a formáciou.
Stačí si prečítať jej bohatú korešpondenciu a jej spisy, aby sme si uvedomili, že Lujza je formátorkou v živote, zo života a pre život. Jej život, ktorého sa dotkol Pán, ju priviedol k tomu, že ho objavila v každej udalosti a v každom človeku, a viedla ju k tomu, aby pomohla dcéram kresťanskej lásky načítať to isté, dokonca aj uprostred tých najzložitejších a najbolestivejších situácií.
Využíva každú situáciu a každý okamih: konferencie, čítania, cesty, pravidlá, poslanie do misie, listy…, aby sa dôkladne zamyslela a uvažovala o prechode Pána a aby si osvojila alebo posilnila vlastnosti a zručnosti potrebné na vykonávanie kvalitnej profesionálnej služby, na rast v sesterstve, spolupatričnosti, vernosti, živote modlitby…
Lujza chce, aby boli sestry dobre formované a tak mohli zabezpečiť kompletné služby: vyučovať katechizmus, učiť čítať, naučiť sa pustiť žilu, ošetrovať… s nehou, jemnosťou, jednoduchosťou, pokorou, láskou… to je jej vášeň. Rozlišuje každú udalosť a situáciu každej sestry: sprevádza a vedie s jemnosťou, pevnosťou, nežnosťou a blízkosťou. Jej vášeň k Pánovi ju vedie k tomu, aby ju prenášala na všetkých okolo seba.
Konferencie, listy, pravidlá a iné spisy nám hovoria o tejto formácii, ktorá bola robená so srdcom a vychádzala zo srdca, ako to ukazuje otvorená kniha pri jej srdci, ktorú jemne drží a prstom ukazuje na dôležitosť pestovania takejto formácie. Odtiene farieb a zelená farba nás napĺňajú nádejou.
Bolo by potrebné prejsť všetky jej spisy, aby sme pochopili obrovskú prácu Lujzy de Marillac ako formátorky.
ZÁVER
Pápež František povedal mladým ľuďom počas Svetových dní mládeže v Paname: „Teraz ste Božím vlastníctvom.“ A my teraz patríme Bohu v tejto Spoločnosti, ktorú dal Duch Svätý vidieť Lujze počas Turíčneho svetla v roku 1623.
Žime ako ona a urobme z našej formácie cestu postupnej premeny ku Kristovi, Adorátorovi Otca, Služobníkovi jeho úmyslov lásky a Evanjelizátorovi chudobných v tomto čase milosti, ktorý nám Pán dáva, aby sme naďalej sprítomňovali jeho lásku v našom svete, v našom SÚČASNOM svete.
Sestra María Cruz GUTTIÉRREZ