Na sviatok Zvestovania Pána čítame krásny príbeh svätého Lukáša o tom, ako anjel Gabriel prišiel k Márii. Niekoľkými slovami vysvetlil všetko, čo Mária potrebovala vedieť: mala počať a porodiť dieťa, ktoré bude Božím Synom! A ona povedala: « Nech sa mi stane podľa tvojho slova! »
Ako prijíma toto poslanie od Boha? Čo je jej oporou?
Počúva, čo jej anjel hovorí. Pýta sa: „Ako sa to môže stať?“ Ale naďalej počúva a poslúcha – nech sa tak stane! Mária hovorí „áno“, je to „áno“ z celého srdca, úplne otvoreného. Je to otvorenie, ktoré bolo doslova naplnené životom Ježiša Krista!
Lujza de Marillac sa snažila počúvať, čo jej Boh chce povedať. Trápil ju priebeh jej života, keďže nedokázala dodržať sľub, ktorý dala v mladosti, že vstúpi do kláštora.
V deň Turíc v roku 1623 povedala, že jej „duch bol okamžite oslobodený od všetkých pochybností“. Bol to Boží dar pre ňu. Konečne mohla počuť, čo Boh pre ňu pripravil! Zdalo sa, že starosti akoby odleteli.
Rovnako ako v Máriinej skúsenosti s anjelom, aj ona počula veci, ktorým nerozumela. Že má zostať so svojím manželom a že príde čas, keď bude môcť zložiť sľuby, pričom bude na mieste, kde sa bude odchádzať a prichádzať; že sa nemusí obávať nového duchovného vodcu; a uistenie o tom, že sám Boh ju poučuje.
V tomto Svetle Turíc, svetle svätej Lujzy, nám rozpráva o tom, ako ona počúvala! Prežívala ťažkosti, ale bola pripravená počúvať a presne rozoznať, čo je pre ňu Božia vôľa.
Svojím spôsobom povedala: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Toto „svetlo Turíc“ ju sprevádzalo celý život.
Napísala si ho na papier a vzácne si ho uchovávala. Spomínala si naň a slávila ho takmer ako výročie. Raz napísala svätému Vincentovi, aby ho požiadala o požehnanie na svätej omši, pretože: „Veľký sviatok (Turíce), ktorý sa blíži, je pre mňa silnou pripomienkou všetkých zvláštnych milostí, ktoré mi Jeho dobrota udelila približne pred 22 rokmi , čo mi zaistilo šťastie odovzdať sa Mu spôsobom, ktorý Vaša láska pozná. » L. 118 A, pánu Vincentovi, máj [1657]
V roku 1633 zhromaždila u seba 5 alebo 6 mladých žien, aby ich naučila stať sa služobnicami tých najopustenejších v danej spoločnosti a nachádzať v nich Ježiša Krista.
Jej dom sa stal miestom „odchádzania a prichádzania“, o ktorom počula hovoriť vo Svetle Turíc. Mladé ženy sa naučili zasvätiť sa Bohu. Stali sa dcérami kresťanskej lásky.
Lujza ich učí vziať si Máriu za vzor. Počas rozjímania cez duchovné cvičenia o úcte k svätej Panne Lujza povedala: „Vezmime si Pannu ako vzor pre náš každodenný život a majme na pamäti, že najlepší spôsob, ako si ju uctiť, je napodobňovať jej čnosti… Mali by sme tiež napodobňovať jej pokoru, ktorá viedla Boha k tomu, aby v nej vykonal veľké veci.“ M. 33 Úcta k Panne
Mária je vzorom každej poslušnosti. Počúvala Božie slovo a uskutočňovala ho. Lujza tak isto počúvala, čo od nej Boh žiada, a nasledovala to. Nebolo to vždy ľahké.
Po Máriinom áno a po Lujzinom áno nasledovalo mnoho ďalších príležitostí povedať „áno“ tomu, čo im Boh zjavil. V našom vlastnom živote aj my sme povolané robiť tak deň čo deň. Počúvame Slovo a zachovávame ho. Prosme Boha o milosť vernosti, aby sme spolu s Máriou a svätou Lujzou povedali: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
Sr. Mary Frances Barnes