Duchovná obnova pre dievčatá

11 dievčat prijalo pozvanie na stíšenie sa počas duchovnej obnovy, ktorá sa konala v dňoch 14.-16.6. v našom provinciálnom dome. Viedol ju páter Jozef Noga, CM, ktorý dal dievčatám mnoho podnetov na zamyslenie. Otváral im horizonty pravého šťastia na Božej ceste, pozýval ich k hľadania svojho povolania i k hlbokej osobnej či spoločnej modlitbe. Zdôraznil, že láska znamená urobiť druhého šťastnejším. Nechýbali sväté omše, adorácia, modlitba breviára, ale druhý večer dievčatá so sestrami vytvorili aj radostné spoločenstvo na prechádzke so zmrzlinou:)
Nech ich Pán všetky vedie po svojich cestách lásky…

Stretnutie so Ženíchom

Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Alžbetu Annu Drahošovú dcéru kresťanskej lásky.

Zomrela 1. júna 2024 v Nitre, v 78. roku života a 54. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.

Posledná rozlúčka so zosnulou bude v stredu 5. júna 2024 o 10.00 h. na Mestskom cintoríne v Nitre.

Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Nitre.

Prosíme, aby ste pamätali na ňu v modlitbách a pri najsvätejšej obeti.

Requiescat in pace!

Vincentský víkend v Nitre

9 mladých ľudí opäť prijalo naše pozvanie  a stretli sa počas víkendu 17.-19.5. na vincentskom víkende v Nitre. Okrem spoločných modlitieb, hier a rozhovorov zakúsili najmä službu chudobným. Zahrali sa s deťmi v rómskej osade, porozprávali sa so staršími ľuďmi v domove dôchodcov a pomodlili sa s ľuďmi bez domova. Mladí sa dozvedeli aj o Turíčnom svetle sv. Lujzy a večernú vigíliu Turíc prežili v adorácii zameranej na Ducha Svätého. Sme rady, že mladým môžeme pomôcť objavovať krásu služby Kristovi v chudobných.

Stretnutie so Ženíchom

Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Juvenciu Alžbetu Solnicovú dcéru kresťanskej lásky.

Zomrela 2. mája 2024 v Belušských Slatinách, v 93. roku života a 74. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.

Posledná rozlúčka so zosnulou bude v pondelok 6. mája 2024 o 15.00 h. na cintoríne v Ladcoch.

Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Belušských Slatinách.

Prosíme, aby ste pamätali na ňu v modlitbách a pri najsvätejšej obeti.

Requiescat in pace!

Apríl v Starej Boleslavi

Mesiac apríl bol pre našu komunitu veľmi pestrý.

V sobotu 6.4. sa konala v našej farnosti duchovna obnova pre našich spolupracovníkov, dobrovoľníkov, rodiny,… Obnovu sme začali sv. omšou, ktorú do prevádzali deti svojím spevom. Prednášky si pripravil P. Janko Jakubovič, cm na tému kráľ Dávid.

Bol to požehnaný čas pre každého z nás.

O týždeň v sobotu 13.4. nás čakala národná potravinová zbierka. Počas celého dňa sme v Tescu vyberali potraviny a drogériu pre rodiny v zlej sociálnej situácii.

Tento rok sme vyzbierali 843 kg. Tieto potraviny spolu s drogériou sme potom rozdávali rodinám. Veľké ďakujem patrí všetkým naším darcom, ale hlavne i naším dobrovoľníkom, ktorí nám pomáhali.

Ani 20.4. sme sa nenudili, zorganizovali sme v Centru pomoci rodinám sv.Lujzy s našimi dobrovoľníkmi bazárek. Rodinky počas celého dňa mohli prísť a vybrať si to čo potrebujú. I napriek zlému počasiu bola účasť veľká a veľa veci sa rozdalo.

Záver mesiaca patril duchovnej obnove pre mladých. 27.4. k nám prišlo 10 mladých, aby sa spoločne povzbudili a načerpali, ale i poslúžili. Témou duch. obnovy bola sv. Katarína a zázračná medaila. Mladí sa dozvedeli o živote sv. Kataríny a jej zjaveniach, stretli sa so sestričkami a po obede spoločne pomohli upratať jeden z kostolíkov.

Formačný deň starších sestier v Belušských Slatinách.

V stredu 10.4 2024 zavítali do našej komunity sestra vizitátorka Damiána a sestra asistentka Monika, aby staršie sestričky informovali, čo všetko sa udialo v našej provincii v uplynulom roku a čo nás čaká v tomto roku. Spolu sme slávili modlitbovou pripomienkou 400. rokov Turíčneho svetla sv. Lujzy. Sestra Damiána poďakovala sestričkám za ich trpezlivosť, dobrotu, úsmev, ktorý zdobí ich tvár, dobré slovo, ktoré vyslovia napriek svojim bolestiam, keď prežívajú ťažké dní. To je ich vychádzanie a prichádzanie. Vychádzanie k druhým a návrat k Ježišovi. Keď takýmto spôsobom prinášame život, žijeme stále svoje duchovné materstvo. Váš život je stále plodný. To Ježiš vás robí plodnými aj v utrpení, v starobe aj v chorobe. Každá sestrička si prevzala z ruky sestry Damiány zapálené svetlo ako symbol Ducha Svätého a od sestry Moniky Turíčne svetlo sv. Lujzy. Sestričky sa poďakovali za peknú slávnosť, za to že mali možnosť vidieť a počuť ako žije naša provincia. Sľúbili, že sa budú modliť za budúcnosť Spoločnosti a za vernosť charizme našich Zakladateľov.

25 rokov v povolaní dcéry kresťanskej lásky

Dnes slávia ďalšie naše spolusestry 25. jubileum svojho zasväteného života. My máme znova príležitosť, aj tentokrát sa za ne modliť, ďakovať za ich život, obetu služby… Nech Pán naplní ich srdcia svojím Duchom, aby pravdivo nasledovali Ježiša vo všetkom čo im ponúkne na ich ceste za Ním.  Pri tejto príležitosti sme im položili niekoľko otázok.

1.Prečo si sa rozhodla pre povolanie zasvätenej ženy práve v službe chudobným?

(MV) Na túto otázku hľadám odpoveď vo svojom srdci  každý deň pred svätostánkom, pri každej výzve, každý rok pri renovácii sľubov, v komunite,  na ceste,  medzi tými, ktorých mi Pán zveruje do starostlivosti. A tiež sa pýtam  každý deň Pôvodcu tejto myšlienky, ako to teda so mnou myslel. Pokúsim sa odpovedať, ale bude to nedokonalé.  V našej kuchyni v domácnosti, kde som vyrastala, bol na prvom mieste obrázok Božského srdca, pri ktorom bola vždy živá popínavá zeleň, to sa mi  ako  dieťaťu veľmi páčilo. Na  druhom mieste tam bol   čiernobiely nenápadný obrázok sv. Vincenta a sv. Lujzy. Ako keby sa pozerali na všetko, čo sa u nás doma dialo a boli tam s nami. Teda nebolo to zjavenie, aké mala sv. Katarína, ale  prítomnosť svätých, ktorí, keď sa pozriem v retrospektíve, naozaj v našej rodine svojím spôsobom zasahovali do diania, formovali nás, ochraňovali  a viedli nás k Láske. Myslím, že toto dobrodružstvo  sa vtedy  začalo a pokračuje ďalej až dodnes.

Ďalším „zjavením“ boli  sestry vincentky, s ktorými som sa stretla osobne a ktoré sa už v mojom detstve tak hlboko dotkli môjho života, že som si povedala, toto chcem. A čo to bolo, čo sa ma takto dotklo? Jednoduchá prítomnosť, láskavosť, a to, že tá sestra ma vnímala, že ma videla. Bola  prítomná, i keď stovky kilometrov od nás vzdialená, a s nami spojená, zrejme modlitbou a obetou. Nikdy na tie sestry nezabudnem. Tiež chcem, tak  ako ony,  byť prítomná v jednoduchosti,  vnímať, vidieť, aby ten druhý to cítil, aby vedel a pochopil, že nie je neviditeľný, že je vzácny.

(MS) Ja som sa nerozhodla prvá. To Božie volanie bolo tak silné a neodbytné, že ma premohlo. Nedalo sa neísť za ním. I keď mnohým to bolo jasné dosť dlho. Keď sa teraz pozerám späť, vidím, že Boh si ma povolal od Večnosti. A prečo práve v službe chudobným ? On to vymyslel, ja som mala iné plány a záujmy. I keď, vždy som inklinovala k slabým, chudobným, chorým, postihnutým.

(GG) Oslovil ma život a služba sestier Vincentiek v Martinskej nemocnici, ich práca s mládežou (ZMM), ale vo veľkej miere aj dve knihy od Wilhelma Hünermanna: Na ostrov smrti (život P. Damiána José de Veuster) a Svätý Vincent de Paul, misionár lásky. A misie ma vždy ťahali a aj ťahajú. Nech už sú v akomkoľvek rozmere 😊.

(VM) Bůh povolává a dává do srdce touhu patřit Bohu. Ráda jsem se modlila a chtěla jsem být co nejblíže Bohu.

2. Za čo si najviac vďačná za prežitých 25 rokov v povolaní?

(MV) Vďačnosť je namieste. Veď to nie 25 rokov, ale od môjho narodenia sa Pán o mňa stará a dáva mi do cesty situácie a ľudí, v ktorých mi prejavuje svoju lásku a vedie ma, pravda, ak sa dám. Čím ďalej, tým viac poznávam, že Pán chce naše šťastie a že pre nás vybral život, v ktorom sa to stáva realitou. Chce to odo mňa len prijať a súhlasiť. A viem, že je so mnou nekonečne trpezlivý.

(MS) Že Boh je vytrvalý a milosrdný. Vďačná som za všetky miesta a služby, za predstavených, formátorky, spolusestry, kňazov, chudobných. Za všetky kríže a choroby, ktorými si ma Boh priťahuje bližšie k sebe.

(GG) Za možnosť vidieť a zažiť príkladný život starších sestier, ktoré nás už vo veľkej miere predišli do večnosti a za mnohé „vzory“ života s Ježišom, ktoré som na tejto ceste mohla stretnúť. Veľmi ďakujem aj za 18 rokov „misijnej činnosti“ na území Českej republiky. Za prácu s mládežou (v ZMM i v rámci diecéze, kde som pôsobila), za prácu so zahraničnými študentami atď. Myslím, že by som dokázala vytvoriť veľmi dlhý zoznam 😊.

3.  Aké pomenovanie by si dala Bohu na základe svojich životných skúseností?

(MV) Moje meno pre Boha je najčastejšie Môj Ocko v nebi.

(MS) Milosrdná Láska

(GG) Pán sa stará.

(VM) Bůh, který provází a zachraňuje.

4. Akým spôsobom “dobíjaš” svoje baterky?

(MV) Moje duchovné „baterky“ si dobíjam v samote  a v komunite  pred svätostánkom a tie ľudské  –  mne pomáha, keď môžem s partiou zaspievať,  zahrať na gitare alebo husliach pre Pána. To ma nabíja, vyjadrujem tak, čo cítim, ak ma niečo bolí, vtedy prestane, keď to neviem slovami, tak to poviem piesňou. Tak keď ma potrebujú, je to zároveň aj službou v mládežníckom, školskom aj farskom zbore detí. A to ma nesmierne teší.

(MS) V kaplnke v tichu s Pánom. Na posteli, keď telo bolí. Čokoládou.

(GG) To je rôzne. Pobytom v prírode, a nemusí to byť vždy vysokohorská turistika, pretože i prechádzkou či 50 km na bicykli môžem chváliť Pána a relaxovať. A kto ma aspoň trochu pozná vie, že už tak neodmysliteľne ku mne patria knihy, cudzie jazyky, hudba, plátno a štetec. Vtedy si asi najviac odpočiniem, lebo v týchto chvíľach nachádzam Boha i životné B12. A v neposlednej rade je to i práca s mládežou, mimo zamestnania, ktoré mám. Mladí vždy dokážu prekvapiť a „dobiť“ baterky.

(VM) Nejlépe si odpočinu v kapli.

 

Stretnutie so Ženíchom

Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Honóriu Štefániu Mišániovú dcéru kresťanskej lásky.

Zomrela 15. marca 2024 v Nitre, v 94. roku života a 74. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.

Posledná rozlúčka so zosnulou bude v stredu 20. marca 2024 o 10.00 h. na Mestskom cintoríne v Nitre.

Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Nitre.

Prosíme, aby ste pamätali na ňu v modlitbách a pri najsvätejšej obeti.

Requiescat in pace!

Stretnutie sestier z Kazachstanu a Ruska s Generálnou Matkou Françoise PETIT a generálnou radkyňou Hanou Cybula.

V dňoch 25 až 29 februára 2024 sa uskutočnilo  v Šortandách v Kazachstane stretnutie sestier, ktoré slúžia v Kazachstane na dvoch miestach a v Rusku v troch mestách rozsiahlej Sibíri. Boli to dni plné vzájomného zdieľania, podpory, sesterstva. Videli sme slúžbu setier na dedinách Kazachstana a velký rozdiel moderneho rozvoja hlavného mesta Astany. Generálna Matka nás uistila o podpore a modlitbe celej Spoločnosti, podelila sa so skúsenosťami iných misií. Vďaka Bohu za pookriatie na duchu, za sesterstvo, modlitbu, podporu.