Hoci som mala niekde v srdci malú túžbu ísť ešte do Ríma a na chvíľu sa pozrieť aj do vatikánskeho rozhlasu, tak ešte pred rokom sa mi ani nesnívalo, že táto skrytá túžba bude až tak hojne naplnená. Som tu len vďaka podpore spolusestier z oboch ruských komunít a dôvere sestry Vizitátorky, ktorá mi pred rokom poslala ponuku kurzu špeciálne pre rehoľné sestry, ktorý bol organizovaný v rámci projektu Pantecoste.
Projekt Pantecoste je projekt, ktorý funguje zhruba 3 roky a jeho náplňou je umožniť sestrám vyrozprávať príbehy z periférií, kde slúžia. Je to možnosť dať hlas chudobným a poukázať na ich potreby a dôležitosť ich prítomnosti v Cirkvi.
Presne pred rokom prišla ponuka z Konferencie katolíckych biskupov Ruska o možnosti účasti na tomto projekte. Najprv som bola k tomu veľmi skeptická a váhala som či sa mám na to dať. Presvedčila ma až ponuka, ktorá mi prišla o niekoľko týždňov do e-mailu od sr. Damiány, ktorá preposlala znova túto výzvu adresovanú od Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku. Keď som teda videla túto ponuku ešt druhýkrát, tak som si povedala, že možno je to také pošťuchnutie Ducha Svätého a že to teda skúsim.
Vo chvíli keď som celá spotená odoslala vyplnený dotazník v angličtine a tam mi vybehla správa, že po tom, ako prejde výberové konanie, tak mi odpíšu, sa mi uľavilo, lebo som si s istotou povedala, že ma určite nevyberú, nakoľko mám pramálo skúsenosti v oblasti žurnalistiky. Pravda však bola opakom. 😊 A tak som po prečítaní e-mailu o tom, že ma vybrali, otvorila anglický slovník a začala pilne trénovať angličtinu, nakoľko celý kurz bol vedený v angličtine, kde boli prednášajúci z celého sveta – od Ameriky, cez Veľkú Britániu po Taliansko.
Na online kurze bolo účastných 100 sestier z celého sveta. Cieľom kurzu bolo naučiť nás ako písať články, ako robiť fotografie, tiež etika žurnalistiky – aby sme boli citlivé k tomu, čo, kde a ako publikujeme, pretože pri rozhovoroch s chudobnými sa vždy dozvieme i veľa chúlostivých informácií. Je teda na nás, aby sme vedeli vyrozprávať ich príbehy tak, aby bola zachovaná ich dôstojnosť. Zároveň nám vždy bol kladený pred oči fakt, že vystupujeme nie vo svojom mene, ale v mene zasvätených a teda v mene Cirkvi.
Jednou z možností po ukončení kurzu bola táto stáž vo Vatikánskych médiách. Po zvážení či mám sa vôbec o túto možnosť vôbec uchádzať, som poslala všetky potrebné dokumenty, včetne článku, ktorý sme museli napísať a znova čakala na odpoveď. A prišiel deň D, kedy som našla vo svojej pošte odpoveď o tom, že ma spomedzi 100 sestier vybrali do skupiny 9 sestier, ktoré majú možnosť zúčastniť sa 3-mesačnej stáže vo vatikánskych médiách. Neverila som vtedy svojim očiam a ohromná radosť sa striedala s chvíľami neistoty čo sa týka jazyka a toho, čo ma to vlastne čaká… A aké to tu je?? To sa dozviete v ďalšej časti. 😊
