O niekoľko dní oslávi 117. narodeniny a práve zvíťazila v boji nad koronavírusom. Reč je o sestre André Randonovej, ktorá je najstaršou rehoľníčkou na svete a tiež najstaršou Európankou. Sestra pripúšťa, že najťažším obdobím jej choroby bola skutočnosť, že nemohla každý deň prísť na svätú omšu.
Sestra André je Francúzka a patrí do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul. Na svete je iba jeden starší človek, a to 118-ročný Japonec. Pred vstupom do rehole bola guvernantkou, potom roky pracovala v nemocnici. V súčasnosti používa iba invalidný vozík a už takmer nevidí. Žije v domove dôchodcov neďaleko Toulonu, kde koronavírus malo 81 z 88 ubytovaných. Z tohto dôvodu zomrelo viacero ľudí – hovorí Famille Chrétienne.
Pracovníci centra tvrdia, že sestra prekonala koronavírus bez príznakov a mala dobrý zdravotný stav. Lekári sa obávali, že vzhľadom na jej vek, pre ňu neexistuje žiadna záchrana. „Nestarala sa o seba, ale obávala sa o iných chorých,“ hovorí jedna z opatrovateliek. Dodáva, že najväčšou ťažkosťou sestry bolo, že sa nemohla každý deň zúčastňovať na Eucharistii, pretože centrum bolo zatvorené.
V jednom z rozhovorov sa sestra André priznala, že počas celého svojho náboženského života nikdy nevynechala každodennú svätú omšu. Povedala tiež, že v modlitbe hľadá silu: „Neustále hovorím s dobrým Bohom. Keď sa niečo darí, poviem mu o tom a niekedy Ho upozorňujem, pretože ma opúšťa.“ Pred dvoma rokmi, pri príležitosti 115. narodenín, dostala sestra André osobný list od pápeža Františka a ním požehnaný ruženec. Keď sa jej pýtali na tajomstvo dlhovekosti, priznala, že to bola modlitba a čokoláda.
Srdiečko. V poslednom čase sa veľmi často objavuje najmä v našich online priestoroch počítačov či mobilných telefónov v podobe rôznych reklám. Chce nám pripomenúť, že sa blíži deň sv. Valentína, ktorý už mnohí vnímame ako príliš komerčný a často spájaný s dňom zaľúbených.
Tento krásny symbol lásky však skrýva oveľa hlbší zmysel. Skutočný zmysel lásky, ktorým je milovať a byť milovaný. Či už si otec, matka, sestra, brat, rehoľník, dieťa, bezdomovec…Všetci túžime po láske rovnako.
Práve spomínané srdiečka mi však v poslednom čase pripomenuli pár veľmi pekných chvíľ v našej komunite, ktoré v sebe tieto odkazy nesú. Myslím na perníkové srdiečka v rámci projektu Boj proti hladu, do ktorého sa naša komunita zvykne každoročne zapojiť. Aj v mestečku Martin preto nezostali sestry tejto výzve ľahostajné a minulý rok túto zbierku aj napriek ťažkej situácii zorganizovali spolu so šikovnými farníkmi a deťmi.
Opäť to srdiečko. Jednoduchý, ale o to výstižnejší symbol, ktorý nás upriamuje na podstatu. Lásku k tým najchudobnejším sveta. Lásku k tým, ktorí túžia byť tiež milovaní, a to nielen v deň sv. Valentína, ale aj dnes, v tomto momente, keď čítaš tieto riadky.
Otvoriť si srdce pre blízkych môžeme kedykoľvek, aj pri rôznych potravinových zbierkach pre chudobných, možno aj milým slovom alebo len samotným záujmom o človeka, ktorý je blízko mňa.
Najkrajším príkladom lásky je práve sv. Rodina. Jej obraz určite nechýba v mnohých domácnostiach. V rámci našej komunity v martinskej farnosti sme minulý rok zrealizovali putovanie obrazu sv. Rodiny, ktorý bol zdieľaný medzi rodinami a komunitami. Návšteva sv. Rodiny je vzácnou príležitosťou si nanovo uvedomiť krásu a zmysel lásky. Veď práve v podobe sv. Jozefa, Panny Márie a Ježiška nachádzame tie najkrajšie srdcia čistej, obetavej a nekonečnej Lásky. Lásky Boha k nám, ľuďom.
Nech nám aj v dnešnej dobe srdiečka pripomínajú, že Láska nikdy nezanikne a možno práve teraz je rad na tebe, aby si tento symbol pretvoril na skutočné umelecké dielo. Skúsiš to?
Už niekoľko rokov je jednou z mnohých služieb našich starších sestričiek na Mendryke pletenie štvorcov zo zvyškovej vlny. Tieto štvorce potom posielame do redakcie Dúha, odkiaľ ich distribuujú ďalej. Ich pospájaním vzniknú deky, ktoré slúžia pre potreby misií – zvlášť v Afrike alebo vo Východnej Európe.
V tomto roku sme 25. januára odoslali krabicu, ktorá obsahovala 121 štvorcov. 3. februára sme dostali list – snáď po prvýkrát, – ktorý nás milo prekvapil a potešil. Pripájame jeho plné znenie:
“Vážení, nevím, kolik vás bylo, kteří jste pletli čtverce na deky, které pomáhají potřebným. Rád bych vám však touto cestou poděkoval. Zásilka, kterou jsem obdržel, mi udělala radost. Tolik času, práce a dobré vůle. Po zháčkování dek budou předány do farnosti mých přátel v Německu, kteří „organizují“ další distribuci. Bude to na některé z více než 15 míst, především ve východní Evropě nebo v Africe, případně pomohou ke stavbě školy v Malawi. Přijměte tedy srdečné poděkování a přání všeho dobrého v novém roce”. Cyril Havel
A tak aj týmto listom sme sa mohli uistiť, že i naše staršie spolusestry sú misionárkami, hoci to robia – ako sa teraz tomu hovorí – „dištančne“, teda z domova pri stole v dennej miestnosti. 😊
“Evanjeliový obraz Obetovania Pána v chráme obsahuje základný symbol svetla; svetla, ktoré vychádza z Krista osvetľuje Máriu a Jozefa, Simona a Annu a skrze nich osvetľuje všetkých. Cirkevní otcovia spájali túto žiaru s duchovnou cestou. Na Kristovej tvári žiari toto svetlo krásy… Svetlo vychádzajúce z vteleného Slova zakusujú jedinečným spôsobom práve ľudia povolaní k zasvätenému životu. Tento evanjeliový obraz zjavuje proroctvo, dar Ducha svätého. Simeon a Anna uvažujú o dieťati Ježišovi, vytušia jeho údel smrti a vzkriesenia pre spásu všetkých…” ( Benedikt XVI.)
Inšpirované posolstvom tohto Sviatku sme položili sestrám Košickej komunity pár otázok, aby svojím pohľadom na OBETOVANIE PÁNA i SEBA SAMEJ povzbudili či nadchli tých, ktorí budú čítať tieto riadky…
1. Čím je pre teba sviatok Obetovania Pána, ktorý je zároveň dňom zasväteného života?
(sestra 53 rokov povolania) Tento sviatok mi pripomína Obetovanie Božieho Syna ako jeho hlavnej životnej úlohy so všetkou jej náplňou. Je aj prejavom vďačnosti za moje pozvanie k obetovaniu seba samej.
(sestra 40 rokov povolania) Sviatok Hromníc je pre mňa dňom, v ktorom si pripomínam svoje odovzdanie sa Ježišovi. Tak ako Panna Mária obetovala Bohu, čo jej bolo najdrahšie, tak aj ja sa snažím v živote zriekať všetkého, čo nie je Pánove. Pri obetovaní jej bol posilou sv. Jozef, preto som si ho aj ja vyvolila za spoločníka na ceste za Pánom.
(sestra 27 rokov povolania) Je pre mňa pripomenutím si aký veľký dar povolania mi Boh dal. Skrze toto povolanie mu môžem odpovedať aspoň omrvinkou svojej lásky.
(sestra 19 rokov povolania) Je spomienkou na moje vlastné zasvätenie Pánovi. Povzbudzuje ma príklad Panny Márie. Jej poslušnosť, pokora a odovzdanosť. Panna Mária obetuje Ježiša Nebeskému Otcovi a Nebeský Otec nám ho vracia späť, aby nás vykúpil. Spolu s Ježišom sa aj ja Obetujem Pánovi a túžim mu patriť celá, aby takto naplnená Ním samým som mohla slúžiť svetu.
2. Ako prežívaš ty svoje OBETOVANIE vo svojom každodennom živote?
(sestra 53 rokov povolania) Vo chvíľach radostných, slávnostných ale najmä bolestných a ťažkých mi dodáva silu, ochotu aj radosť prežívať život v jeho plynutí, najmä v modlitbe a sviatostiach, hlavne svätom prijímaní, ale aj v spoločenstve komunity.
(sestra 40 rokov povolania) Snažím sa využiť každú príležitosť, aby som obetovala Ježišovi všetky malé obety i všetko, čo mi je ťažké, za ľudí, ktorí sú mi blízky, za neveriacich, chudobných, za potreby svet… Dávam ich na paténu pri obetovaní sv. omše.
(sestra 27 rokov povolania) Svoje obetovanie prežívam tým, že mu dávam naspäť to, čo mi dal a to v každodennej službe pri prekonávaní seba samej, svojich predstáv, keď to Boh vidí inak ako ja. Tým, že sa snažím odpovedať na jeho lásku a jeho výzvy.
(sestra 19 rokov povolania) Svoje obetovanie prežívam ako vďačnosť za najväčší dar svätého povolania, ktorý mám hlboko vo svojom srdci. Som šťastná, že môžem denne v každej chvíli dávať lásku Ježišovi v čistote, chudobe, poslušnosti a v službe chudobným bez nároku na odmenu. Viem, že mojou odmenou je sám Pán tu i vo večnosti, lebo toto je môj cieľ.
3. Bol v tvojom živote „SIMEON a ANNA“, ktorým si vďačná, že ťa na tvojej ceste povolania zvlášť nejakým spôsobom sprevádzali?
(sestra 53 rokov povolania) V komunite do ktorej som bola umiestnená som sa bližšie zoznámila s našou Spoločnosťou a svojím usmernením mi pomohol vincentín o. Mihina, ktorý sa na ten čas stal mojím „Simeonom“.
(sestra 40 rokov povolania) Mala som vďaka Bohu duchovného vodcu a spovedníka, ktorý stál pri mne v najťažších chvíľach, krížoch a skúškach. Tiež sestru Vizitátorku, ktorá mi bola oporou svojou chápavosťou a pomocou.
(sestra 27 rokov povolania) Pre mňa „Simeonom a Annou“ boli ľudia, ktorých som stretávala v bežnom každodennom živote. Boli plní Svetla, ktoré nadobudli tak, že zotrvávali na modlitbách. Potom to, čo dostali mi ponúkli hoc o tom ani nevedeli a tým mi pomohli ísť ďalej na mojej ceste.
(sestra 19 rokov povolania) V mojom živote pri zrode môjho povolania stál môj duchovný otec a dve rehoľné sestry. Jedna ma oslovila svojou duchovnosťou a druhá praktickými radami do života a zaiste aj dobrým príkladom. Aj dnes mi Boh posiela „Simeona a Annu“, ktorí ma sprevádzajú na ceste povolania – veľakrát v osobe spolusestry ale aj kňaza ich príkladom a vernosťou.
4. Čo by si popriala v tento deň všetkým zasväteným?
(sestra 53 rokov povolania) Prajem všetkým zasväteným, aby ich srdcia prežívali radostnú nádej po každom sv. prijímaní, že tu je tá najväčšia blízkosť s Ježišom na tomto svete.
(sestra 40 rokov povolania) Všetkým prajem stále väčšiu zamilovanosť do Krista.
(sestra 27 rokov povolania) Prajem im radosť a odovzdanosť do Božej prozreteľnosti, v ktorej nájdu útechu a inšpiráciu v láske k Nemu i blížnym.
(sestra 19 rokov povolania) Všetkým zasväteným prajem vernosť až do smrti. Nech sú podmienky v našom povolaní akékoľvek – či už šťastné alebo ťažké – vždy sa oplatí ísť za Kristom. Milujem Pána, milujem povolanie, lebo je to veľká výsada od Pána, že si nás vyvolil byť s Ním, pracovať pre Neho a Jeho kráľovstvo.
Ó, Mária, Matka Cirkvi, zverujem ti celý zasvätený život, aby si mu získala plnosť Božského svetla: nech žije v načúvaní Božieho Slova, v pokore nasledovania Ježiša, tvojho Syna a nášho Pána, v prívetivom postoji voči vnuknutiam Ducha svätého, v každodennej radosti Magnificatu, aby Cirkev bola budovaná svätosťou života týchto tvojich synov a dcér, v prikázaní lásky. Amen
Mnohí z nás sa v súčasnosti stretávame s chorobou, nešťastím pandémie či smutnými osudmi. Napriek tomu sú nám aj v dnešnej neľahkej dobe ponúkané krásne príbehy ľudí, ktorých sa dotýka nebo.
Pri práci a službe tým najchudobnejším sa v našej Spoločnosti DKL snažíme byť predĺženou rukou Boha a ísť tam, kde nás naozaj potrebujú. V rámci našej služby poskytovania pomoci chorým sa aj naša sestra z Nitrianskeho Pravna dostala k dvom nádherným ľuďom. Ich život nezostal nepovšimnutý. V tejto chvíli myslím na jeden, už teraz manželský pár. Majú za sebou 20 rokov spoločného života, postavili si svoje vlastné skromné bývanie, kde zdieľajú každodenné radosti a aj starosti.
Často sú však naše vzťahy skúšané a my sa v nich učíme rásť. Podobne je to aj v prípade spomínanej dvojice. Prišla veľmi ťažká choroba a milovaná žienka zostáva v bolestiach pripútaná k posteli.
V šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe…. Možno práve teraz dostáva spomínaná veta manželského sľubu tú pravú podobu. Možno práve tieto slová zazvonili v srdci oboch ako ozvena a zväčšila sa ich túžba posvätiť svoj vzťah aj sviatostne a pred Pánom Bohom prijatím sviatosti manželstva.
Vďaka iniciatíve a ochote našej spolusestry a pána farára sa to podarilo. Nebo sa dotklo zeme a aj v nešťastí a chorobe prichádza Boh, aby si oboch manželov privinul na svoje milujúce srdce a požehnal im. Možno aby im dal nádej a istotu, že láska je večná a preniká všetko naše konanie. Sme veľmi radi, že aj my a naša Spoločnosť sme toho mohli byť účastní. Kiežby sme si všetci čoraz viac uvedomovali, že meno nášho Boha je Láska.
V novembri 2020 prebiehala na Slovensku Národná potravinová zbierka, ktorej sa zúčastnila aj naša komunita v Rožňave. Spolu s mladými a zamestnancami Diecéznej charity v Rožňave sme v Tescu oslovovali ľudí, aby podporili túto zbierku kúpou trvanlivých potravín alebo drogérie. Spoločnými silami sa nám podarilo vyzbierať okolo 750 kg. Hoci sme sa stretli i s odmietavými postojmi, väčšinou sme mohli zakúsiť, že i tu v Rožňave sú štedrí ľudia a bieda druhých im nie je ľahostajná.
Taška svätého Vincenta
Tohoročný adventný čas bol pre našu komunitu v Rožňave výnimočnou radosťou. Prvýkrát sme v našej farnosti rozbehli akciu Taška svätého Vincenta. Deň čo deň sme sa s pribúdajúcimi taškami naplnenými potravinami a drogériou presviedčali o dobrote a štedrosti tunajších ľudí. Mnohí sa podelili nielen o hmotné dary, ale i finančné. Vďaka tejto štedrosti sme mohli pred Vianocami pomôcť viacdetným a sociálne slabším rodinám, aby prežili tieto vianočné chvíle dôstojne a v radosti.
Svätý Mikuláš
Naša komunita v Rožňave sa pomaličky rozbieha. Snažíme sa byť vnímavé na potreby chudobných, ktorých nám Pán posiela. Začali sme chodiť i k deťom do jednej rómskej osady, kde sa s nimi zahráme a porozprávame. Napadlo nás, že by bolo pekné, keby k týmto deťom tiež prišiel sv. Mikuláš. Pán nám poslal dobrodincov, vďaka ktorým sme mohli pre deti pripraviť balíčky. Pán kaplán vzal na seba postavu Mikuláša, Majka anjela a mohli sme vyraziť. Samozrejme že súčasťou výbavy boli i rúška, keďže pandémia koronavírusu bola v plnom prúde.
To vám bolo prekvapenia a radosti! Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí nám s touto akciou pomohli. Nech im to Pán odmení.
Na slávnosť Zjavenia Pána prišli naše spolusestry ako Traja králi do rehabilitačného centra, samozrejme nie s prázdnymi rukami – ich zlatom bolo výborné jedlo a sladkosti, kadidlom spievanie kolied, a myrhou milé slová, pohoda, úsmev a pozornosť, ktorú venovali všetkým. S prianím šťastných a veselých Vianoc neodišli ani ony s prázdnymi srdciami, chudobní ich naplnili radosťou, úsmevom a láskavosťou.
Napriek ťažkému obdobiu sa naše sestry s duchovným otcom a farníkmi snažili prežívať Vianoce v duchu jednoty, radosti a oslavy novonarodeného Krista. Mladí ľudia a deti si 25. decembra pripravili jasličkovú pobožnosť „Nebo a zem čakajú na príchod Krista“. V nej ukázali na príklade malej Sophie, ako často ľudia zabúdajú na hĺbku tohto sviatku a ako sa nebo raduje, pretože Boh nám poslal Spasiteľa. Keďže tento rok nemohli koledami rozniesť Dobrú novinu do domovov svojich farníkov, mládež farnosti ukázala svojím vystúpením, ako sa v dávnych dobách slávili Vianoce. Takto priniesli radosť všetkým prítomným, ako aj sebe.
S.Judita, ktorá už vyše mesiaca slúži chudobným v Bejrúte nám napísala:
Posielam srdečný pozdrav z Bejrútu v Libanone. Aspoň z toho, čo som doposiaľ videla, je to krásna krajina na jednej strane more a na druhej vysoké hory, naozaj nádherné scenérie. Momentálne máme cez deň stále okolo 20˚C, slnečno. Je tu veľmi pestrá zeleninová strava, ľudia sú tiež srdeční, veselí a štedrí. Je tu však cítiť zhoršujúcu sa politickú a ekonomickú situáciu, ktorú ešte zvýraznil výbuch zo 4.8.2020 a samozrejme pandémia Coronavírusu. Bývam v našom provinciálnom dome a chodím (pokiaľ mi nájdu stálu misiu) do dispenzára v chudobnej časti Karm – Zeitoum. Celá naša štvrť Achrafieh je kresťanská a práve ona najviac utrpela počas výbuchu, pretože je vzdialená len asi 10 min. pešo od pobrežia. Domy sestier sa opravujú a tiež aj náš dispenzár, preto funguje len asi na 50 %. Ľudia sem môžu prísť na ošetrenie menších zranení, na vyšetrenie k lekárovi, ktorý prichádza viac krát do týždňa kvôli dospelým aj deťom. Prichádzajú si tiež pre lieky, ktoré nám posielajú rôzne donorské organizácie. Na obed si prídu pre teplé jedlo alebo chlieb. V susedstve funguje pekáreň, ktorú prevádzkujú naši pátri lazaristi. Pečú chlieb pre tých najchudobnejších, ktorí majú poukážky a určenie podľa “stupňa odkázanosti” koľko krát do týždňa môžu dostať chlieb. Pred vianocami sme chodili „koledovať” s mariánskou mládežou (ktorá tu má silnú základňu) aj s mladými misionármi z MISEVI po našej štvrti, aby všetci počuli o Radostnej zvesti. Sviatky si pripomínajú všetci kresťania, sú tu hlavne maroniti, pravoslávni a katolíci, ako aj moslimovia, ktorí majú tiež stromčeky a ozdoby, ale bez jasličiek. Všetci spolu oslavujú príchod nového roka. Prechádzajúc touto štvrťou som videla, aký dopad má kríza na tých najchudobnejších. Vďaka Bohu naše sestry zohnali prostriedky a mohli sme urobiť radosť deťom sladkými darčekmi a hračkami. Tiež sme poskytli poukážky na nákup potravín alebo drogérie, veľa ľudí to potešilo a rozžiarilo, že na nich Pán myslí! Aj keď zvyky sú odlišné od tých našich, spájala nás rovnaká radosť z Ježišovho narodenia, ktorá osvetlila cestu do neznámej budúcnosti a priniesla nádej, že On je ten, ktorého čakáme a On je Emanuel – Boh s nami!
Prosím o modlitby pre ľudí tejto skúšanej krajiny aj pre seba, aby som im dokázala svedčiť o Jeho láske a slúžiť tým najchudobnejším! Vďaka! S.Judita
V týchto dňoch slávi organizácia Depaul na Slovensku 15 rokov. Je to požehnaný čas pomoci ľuďom bez domova. Dcéry kresťanskej lásky z Bratislavy v ňom boli takmer od začiatku nejakým spôsobom prítomné, či už ako dobrovoľníčky, alebo prostredníctvom sestier ADOS, Mobilného hospicu a od decembra 2015 tam pôsobím ako zdravotná sestra. Utrpenia, bolesti, opustenosti, strachu…je tam veľa a proti toľkej biede je naša služba ako kvapka v mori, no aj malá pomoc, ktorá uľaví, či navráti človeku jeho dôstojnosť sa počíta. Počas svojej služby som svedkom ľudsky nepredstaviteľných vecí, aj Božích zázrakov. Na jednej strane, koľko bolesti človek unesie a na druhej, ako aj malá pomoc dokáže človeka posunúť. Ľudia bez domova boli cieľovou skupinou, z ktorej som mala strach, pretože som nevedela ako im slúžiť. No Boh keď pozýva, zaväzuje sa ukázať človeku cestu a toto som skúsila a denne zakúšam vo svojej službe. Boh ma učí, že treba obrátiť medailu, že za ich hrubosťou, agresivitou, nadávkami, je iba výkrik túžby po láske, po ľudskej dôstojnosti, že často je to len prejav strachu z utrpenia, opustenosti… Je ich veľa, mnohí prichádzajú do nocľahárne nepravidelne, mám možnosť stretnúť ich iba ak majú nejaký zdravotný problém, no je pre mňa nepochopiteľné, že aj tí ktorých som nikdy nevidela, poznajú moje meno a prichádzajú s dôverou. Sú pre mňa učiteľmi, formujú ma ľudsky i odborne. Netvrdím, že služba je ľahká, to nikdy nebude, no zároveň sú pre mňa darom, lebo ma učia svet vidieť trochu inými očami. Som súčasťou organizácie, ktorá cez ľudí s veľkým srdcom a zanietením, odpovedá na rôzne potreby ľudí bez domova. Okrem nocľahárne, ktorá má už krásnych 15 rokov, pribudli aj ďalšie projekty – pri nocľahárni útulok sv. Vincenta, útulok a ZOS sv. Lujzy de Marillac – pre chorých ľudí bez domova, ošetrovňa sv. Alžbety, terénna práca bl. Rozálie Rendu a iné. Od kolegov, či spolupracovníkov sa stále učím novým veciam, v rôznosti vierovyznania, vzdelania a hlavne nadšenia pre túto službu, sú pre mňa veľkým darom. Z blízka môžem vidieť, ako charizma sv. Vincenta zapaľuje aj dnes srdcia mnohých. V týchto dňoch sa ma pýtal jeden odchádzajúci kolega (nie katolík) či môže zostať s nami v spojení, lebo chce pokračovať tam kde bude, podľa charizmy sv. Vincenta. Viacerí vnímajú zvláštnu ochranu sv. Vincenta a sv. Lujzy najmä v tomto čase pandémie, pretože doteraz sa nikto v našich projektoch covidom nenakazil…
Ďakujem Bohu za túto službu, za možnosť dotýkať sa ho cez rany chudobných, nech je v tom všetkom oslávený a zvelebený…
