„Sestra, kedy už pôjdeme do Omska?“ – Už viac ako rok som na túto otázku nevedela odpovedať. Po príhovore samotných rodičov a dokonca aj návrhu témy: „Ja a moja rodina“, sme si uvedomili, že prišiel čas. Medzi mladými ľuďmi vo veku od 12 do 16 rokov a ich rodičmi vzniká veľa problémov, otázok, konfliktov, nedorozumení. Často ich nie sú schopné vyriešiť ani deti, ani ich rodičia.
Preto sme sa rozhodli usporiadať stretnutie detí z farností Nižného Tagiľa, Omska a Azova. Pretože puberta a problémy vzťahov nečakajú, oni ich tlačia, a preto potrebujú pomoc! Preto sme 26. – 28. marca 2021 zorganizovali stretnutie mladých v Omsku!
V Rusku je pandemická situácia iná, deti sa učia od septembra v škole, takmer všetko je otvorené – všetky obchodné centrá, kúpaliská, divadlá, aj keď s menším počtom, s obmedzeniami…. Takže stretnutie 10 detí nie je vínimkou.
1.deň
Život, rodina je dar od Boha, preto sme sa v piatok rozhodli pozrieť na naše rodiny a náš začiatok. Meditovali sme o zázraku počatia a zázraku dospievania. Položili sme si otázku, čo sami robíme pre svoju rodinu, o čom snívame ani nie tak pre seba, ako pre všetkých našich príbuzných. Zistili sme, čo môžeme ovplyvniť, a čo nie. Namaľovali sme erby našej rodiny, tešili sa z mnohých vecí, na ktoré sme v našej rodine hrdí. Zaujímalo nás, kto nás ovplyvňuje pri riešení našich problémov.
Krížovú cestu a svätú omšu sme prežívali s veľkými úmyslami za našich blízkych.
2. deň
Vyrábali ste už píšťalky? Môžeme sa podeliť s tým, že ide o mimoriadne zaujímavý, tvorivý a nie veľmi zložitý proces. Ste síce si celý špinaví, ale zachytilo to každého, aj toho nie veľmi usilovného puberťáka, pretože celý proces pripomína tvorbu. Pocit malého tvorcu nás všetkých naplnil. V sobotu sme boli na worksope v hrnčiarskej dielni, a deti i nás to veľmi obohatilo.
Otázka – odpoveď alebo stolička pre otca Gregoria a dve hodiny preleteli jedným dychom. Prinajmenšom na všetky vyslovené otázky, ktoré znepokojovali mladých vo vzťahoch s rodičmi, dostali odpoveď.
Sladké fondue, pizza pre domácich majstrov, príprava kytíc na kvetnú nedeľu, spoveď, spoločné hry a ešte oveľa viac, to všetko mladí na konci dňa pomenovali ako svoje najväčšie zážitky. A pritom sa zdalo sa, že to nie je možné stihnúť všetko v jeden deň.
3.deň
Aj posledný prázdninový deň môže byť radostný. Áno, ranný spev „Hosanna“ bol aj napriek náročnej noci hlasným výkrikom detí a mládeže. Naša účasť na liturgii Kvetnej nedele bola logickým zavŕšením nášho stretnutia, aby sme posilnili vieru a lásku našich mladých sŕdc.
Spoločné diskusie, rodina mojich snov, stolný tenis, veľkonočné darčeky pre rodičov, stretnutie so starými priateľmi a posledné kolo – „za čo som vďačný“, to všetko môže charakterizovať náš tretí deň.
My samé sme sa opäť presvedčili, že mládež je taká istá, ako kedysi i my.Potrebuje pomoc v hľadaní svojich odpovedí! A to dáva nádej, že aj oni nájdu tú svoju, tak ako kedysi i my!
