Sviatok sv. Lujzy slávila Vincentská rodina v Nitre s apoštolským nunciom na Slovensku Mons. Nicola Girasolim

9. máj – sviatok sv. Lujzy de Marillac – oslávili Dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Nitre za účasti apoštolského nuncia na Slovensku – Mons. Nicola Girasoliho, nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka, trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, provinciálneho predstaveného Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul a ďalších kňazov i zástupcov vetiev Vincentskej rodiny na Slovensku.

Mons. Girasoli po príchode do provinciálneho domu sestier navštívil choré sestry v dome, oboznámil sa s činnosťou Združenia mariánskej mládeže (ZMM) na Slovensku i s históriou našej provincie.

Na úvod prednášky, ktorú mal pre celú vincentskú rodinu, nám vyrozprával úsmevný príbeh o tom, ako už od detstva mal blízkosť k vincentskej rodine. Nakoľko jeho rodičia dlho nemohli mať deti, vybrali sa na púť do Paríža k Panne Márii zázračnej medaily.  Po 10 mesiacoch od návratu sa im narodilo prvé dieťa a potom nasledovali ďalšie… Preto im matka často pripomínala, že sú „deťmi zázračnej medaily“.

Otec nuncius sa vo svojom príhovore opieral o encykliku Sv. Otca Františka „Fratelli tutti,“ ktorej zvlášť druhá kapitola vystihuje blízkosť k charizme našej Spoločnosti. „Láske nezáleží na tom, či zranený brat pochádza odtiaľto alebo odinakiaľ… Je to láska, ktorá nám umožňuje budovať veľkú rodinu, kde sa všetci môžeme cítiť ako doma… “ Toto bolo aj podstatou charizmy sv. Vincenta. V druhom – chudobnom, zranenom, väznenom… – videl osobu Ježiša Krista.

Kresťania sú povolaní milovať a rešpektovať všetkých nie preto, čo robia, ale preto, čím sú. Všetci sme „bratia a sestry“, ako to často zdôrazňuje aj Sv. Otec František. Aj dnes sa potrebujeme priblížiť k ľuďom, k chudobným, oslobodiť sa od akýchkoľvek predsudkov a pomáhať im. Máme ponúkať blízkosť charizmy tým, ktorí trpia, máme cítiť potrebu slúžiť, byť otvorenejšími, aby sa núdzni cítili „ako doma“, aby nikto nebol vylúčený… Dnes nestačí počuť, treba počúvať a navzájom sa počúvať.

Iba vtedy, ak žijeme ako rodina, ak svedčíme svojím životom a službou, vtedy robíme našu vieru uveriteľnou, vierohodnou.  Povzbudil nás k praktizovaniu  tohto „aspektu komunity“ – aby sme kráčali spoločne. Naša blízkosť chudobným je v súlade aj s cieľom práve prebiehajúceho synodálneho procesu, a tým je: kráčať spolu k otvorenosti na potreby ľudí.

Na záver príhovoru Otec nuncius poďakoval členom vincentskej rodiny za „charizmu blízkosti“, ktorú žijú. Sv. Otec to nazýva „apoštolát blízkosti k ľuďom“. A v jeho mene odovzdal provinciálnej predstavenej, sestre Damiáne, medailu ako poďakovanie za to, čo robíme.

Po prednáške sme s celou vincentskou rodinou poďakovali Pánovi spoločnými večernými chválami a slávením Eucharistie, na ktorej sa zúčastnili aj veriaci z okolia. Deň sme ukončili spoločným agapé.