Tohtoročný 1.turnus táborov od 12. – 17. júla 2020 v Modre sa niesol v téme ľudských ochorení. Jeden by si povedal, „nič originálne, veď prežívame pandémiu, ktorá má dosah na celý svet“. No predsa, tento tábor bol jedinečný a špeciálny (a nie len preto, že jeho téma bola vymyslená ešte pred vypuknutím Covid-19). Pýtate sa čím bol iný? Azda tým, že sa jeho prípravy niesli v duchu otáznikov, čakania a neistoty, či nám hygienik dá povolenie a budeme môcť tábor zrealizovať. Možno kvôli tomu, že sme sa po rokoch vrátili späť na chatu Fugelku, na ktorej súčasní animátori zažívali tábory ešte ako deti. Alebo len tým, že týchto šesť dní ušlo priam bleskovo. Takto by sme tie dôvody mohli hľadať ďalej a ďalej, no predsa mi napadá inakšia odpoveď: pokoj, radosť, dobro a láska.
Aj napriek vonkajšiemu chaosu a „novému normálu“, pokoj naplnil nie len celú chatu, no najmä srdcia mladých ZMMákov. Bol to práve Boh, ktorým sme sa nechali znovu dotknúť a otvorili mu brány našich sŕdc. Stretávali sme sa s ním pri ranných a večerných modlitbách, poobedňajších rozjímaniach, v modlitbe ruženca, v dôverných témach, v speve a v eucharistickom chlebe na omšiach, či na adorácii. Mnohí z mladých sa odvážili pristúpiť k sviatosti zmierenia a obnoviť si tak vzťah s Pánom. Veľká vďaka patrí našim duchovným vodcom – kňazovi Jankovi a sestrám Kataríne a Zuzane – ale aj všetkým animátorom a ich osobným príkladom pri duchovnom vedení detí.
Tento tábor bol iný aj kvôli dvom významným udalostiam. Okrem slávenia 190. výročia zjavenia sa Panny Márie sv. Kataríne Labouré, slávili sme aj vlastné výročie – 20 rokov táborov ZMM Bratislava. Aj preto sme chceli prežiť tieto dni v radosti a naplno. Už hneď v prvý večer na deti čakala minidisco, ktorá vyvrcholila ešte jednou veľkou večer pred koncom tábora. Nebol to však len tanec a spev, ktoré nás robili radostnými. O zábavu núdza teda nebola! Animátori si pre deti pripravili vskutku bohatí program na hry, scénky a iné aktivity – zdravotná prehliadka na rôznych stanovištiach, hľadanie byliniek do špeciálneho elixíru, ktorý mal pomôcť animátorom vyliečiť sa z nevyliečiteľnej choroby, miešanie receptu v chemickom laboratóriu, behačky na lúke za chatou, nočná hra, opekanie špekačiek a spev táborákových songov pri gitare, či len chvíľky relaxu pri pingpongu alebo Angličanoch a Škótoch.
Myslím, že nejeden animátor si povedal, „aké dobré deti máme na tom tábore“ – minimálne ja som sa pri tom pristihla viackrát 😊 Je skvelé ako Pán premieňa naše slobodné rozhodnutia na niečo tak pekné a dobré akou je služba lásky druhým. Nie len, že ZMM nám dalo tento priestor, ale najmä nás spojilo v jednu veľkú rodinu, v ktorej máme svoje miesto a do ktorej sa vždy tak radi vraciame. Sv. Terézia z Lisieux povedala: „Chcem využívať i tie najmenšie veci a robiť ich z lásky.“ Po tomto tábore vidím znovu o čosi jasnejšie, že aj ten najmenší dobrý skutok či sebazápor z lásky dokáže premieňať každodenný život na jeden veľký zázrak.
Za animátorský tím: Mary
