Posts by -bs-

V pondelok 20. februára 2023 sme v Provinciálnom dome v Nitre s radosťou privítali sr. Hannu Cybulu, našu generálnu radkyňu z Paríža, ktorá začne pravidelnú vizitáciu našej Slovenskej provincie. Sestra vizitátorka Damiána ju v mene všetkých sestier provincie srdečne privítala. V krátkom príhovore sr. Hanna vyzdvihla význam tejto pravidelnej vizitácie v duchu Navštívenia Panny Márie u Alžbety. O 18. hod sme spoločne slávili sv. omšu, počas ktorej sme vzývali Ducha Svätého s prosbou o potrebné milosti pre celú provinciu. Sprevádzajme sr. Hannu zvlášť počas týchto dní svojou modlitbou, aby Pán viedol a sprevádzal jej kroky, aby sme napĺňané Božou milosťou mohli spolu poznávať a napĺňať Jeho vôľu.

“Dotazníkom, ktorým sme “sondovali” medzi klientmi nízkoprahového denného centra (väčšinou klienti z útulku a nocľahárne) Diecéznej charity Rožňava, aké aktivity by privítali okrem tých, ktoré im denne ponúkame, vzišlo okrem iného i prianie karnevalu (cca 50 % respondentov bolo “za”). Veď 3 roky sa nekonal! Roztočili sme predfašiangovú náladu a už sa zhotovovali škrabošky, masky a v sociálnom šatníku hľadali kostýmy! Na karneval sme si určili štvrtok, 16. 2. 2023; dopoludnia sme napiekli šišky, aby sa ušlo všetkým aspoň 3-4 ks a o 13.00 h nám jedna klientka zastúpila DJ a cez “repráky” spúšťala pesničky na želanie – rómske, nerómske i maďarské. Začalo to však spoločnou fotkou a potom stoličkovým tancom. Bolo veselo a napodiv najdlhšie vydržali na jedálenskom “parkete” tancovať klientky, ktoré mávajú zvyčajne vyšší krvný tlak . Pred 15.00 sme si dali sladkú prestávku (šišky s jahodovou penou) a následne sme už len upratali priestory – a ostali pekné spomienky!”

V sobotu 11. februára 2023 zavítal do našej farnosti otec biskup Tomáš Galis. A to nielen tak. Ako sám v úvode sv. omše povedal, že tento deň, ktorý je zároveň svetovým dňom chorých, zvykol slávievať v nejakej nemocnici, či podobnom zariadení s chorými. A keďže tento rok pripadol 11. február na sobotu, tak sa mu naskytla iná príležitosť. V skutočnosti tiež bol medzi chorými, veď naše sestry sú väčšinou vekom pokročilé a choré, viaceré sledovali sv. omšu len cez domáci rozhlas.

Ale pekne po poriadku. Najskôr o 10.00 hod. otec biskup požehnal a posvätil novopostavenú kaplnku sv. Jozefa priamo v Beluši pri cintoríne. Potom sa presunul do časti Belušské Slatiny, kde stojí aj náš dom a slávnosť pokračovala, lebo Kaplnka Lurdskej Panny Márie, ktorá sa nachádza v blízkosti nášho domu, povedali by sme cez cestu, dostala nový šat. O jej opravu sa postarala obec Beluša v spolupráci s p. Ing. Barcíkom, niekdajším generálnym riaditeľom Cementárne v Ladcoch. Dlho sme čakali na znovu-posvätenie kaplnky a tešili sme sa na tento vytúžený deň. Otec biskup v sprievode kňazov, sestier, pozvaných hostí a niekoľkých veriacich, za spevu mariánskej piesne „Kde si, ó, Mária“ v podaní heligonkárky a speváčky Vlasty Mudríkovej, prešiel z nášho dvora ku kaplnke. Tam ho privítala sestra Mária – sestra služobnica. Potom jeden z poslancov miestneho zastupiteľstva porozprával o histórii kaplnky i o jej terajšej oprave; spomenul všetkých, ktorí sa na jej oprave, či reštaurovaní sôch podieľali. Potom nasledoval samotný obrad posviacky kaplnky. Po nej  sa všetci presunuli do kaplnky v našom dome, kde bola slávnostná sv. omša. Otec biskup sa v homílii pridŕžal myšlienok z Posolstva Svätého Otca Františka k 31. svetovému dňu chorých, v ktorých nás Sv. Otec pozýva, aby sme sa zamysleli nad tým, že práve cez skúsenosť krehkosti a choroby sa môžeme naučiť spoločne kráčať podľa Božieho štýlu, ktorým je blízkosť, súcit a neha. Otec biskup tiež vyzdvihol jedinečnosť a výnimočnosť každého jedného človeka. Po sv. omši sa pozvaní hostia presunuli do našej dennej miestnosti, kde bol pre nich pripravený obed.

Pri kaplnke sa zastavujú mnohí ľudia, pomodliť sa. Aj počas pandémie, keď boli kostoly zatvorené, prichádzali tam celé rodiny a modlili sa, niektorí i spievali. Veľmi sa tešíme zreštaurovanej jaskynke, obnoveným sochám i upravenému okoliu. Rady tam chodievame aj my – pomodliť sa, stretnúť sa s ľuďmi, ktorí tam prichádzajú, vypočuť ich, porozprávať sa s nimi. Vnímame, že i toto je priestor, kedy môžeme „výjsť za bránu a stretnúť sa“ a byť im nablízku.

Dnes, 14.2.2023, na sviatok sv. Cyrila a Metoda, sa o 15 hod. konala v kaplnke Provinciálneho domu v Nitre slávnosť „poslania do misie“ sestry Gabriely Hojovej, ktorá ukončila počiatočnú formáciu v seminári. Sestra vizitátorka jej odovzdala malý krčiažtek s utierkou, symboly služby dcéry kresťanskej lásky. Jej biely seminársky závoj vystriedal modrý. Sestra Gabriela zverila seba i svoju prvú misiu v Košiciach Panne Márii.

Na slávnosti sa zúčastnili sestry z provinciálneho domu ako aj z niektorých okolitých komunít. Sv. omšu celebroval provinciálny direktor sestier, p. Jozef Mrocek, CM spolu s ďalšími pozvanými kňazmi.

Nech Pán sprevádza svojim požehnaním kroky našej milej sestričky, aby chudobní, ku ktorým pôjde, pocítili, že Boh ich nekonečne miluje.

Pri tejto príležitosti sme s. Gabriele položili tieto otázky. Tu sú jej odpovede:

1. Vstupom do seminára si sa začala učiť viac žiť hlbokým a intenzívnym životom. Je niečo, čo ťa fascinovalo, keď si sa v tomto období zblízka priblížila zasvätenému životu?

Asi najviac som fascinovaná Božími dotykmi.  Vždy som vedela, že Boh sa o mňa stará, ale až tu som začala byť vnímavá na konkrétne prejavy Jeho starostlivosti. Väčšinou to neboli veľké úkazy ani zázraky. Vo všednom dni mi však dával pocítiť, že o mne vie aj o tom, čo potrebujem.  Ak som sa nenechala príliš rozptýliť svojimi starosťami, mohla som pocítiť Jeho dotyk.

2. Zmenil sa v niečom podstatnom tvoj doterajší život?

Vstupom do Spoločnosti sa môj život zmenil v mnohom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že som sa hlavne zmenila ja. To však nie je tak úplne pravda. Som to stále ja, iba Boh zmenil môj pohľad na život, na jeho cieľ a dal mi spoznávať prostriedky k jeho dosiahnutiu. Ukázal mi,  kde ma chce mať a ako ho mám milovať.

3. Čo je pre teba najdôležitejšie, s čím prichádzaš k chudobným, ku ktorým si poslaná?

Moje prázdne ruky. Dúfam, že sú prázdne. Aby nič nebránilo Bohu dávať sa cez ne iným.