TROJDNIE pred slávnosťou sv.Vincenta de Paul

Dnes vyvrcholí naša príprava a putovanie vincentskou mystikou. Verím, že nás dobre pripravila sláviť službou srdca dnešnú slávnosť…

Cesta VINCENTSKEJ MYSTIKY je kontemplácia v činnosti. Vincentská mystika sa neimprovizuje, ale sa PRIPRAVUJE v intenzívnej a hlbokej modlitbe. Ak naša modlitba nie je skutočne vnútorná, NEVYTVÁRA PROROCTVO. Nejde v nej o čas, ale o intenzitu. Keď je modlitba dlhá, ale povrchná, neumožňuje DUCHOVNÚ SKÚSENOSŤ S BOHOM, nepremieňa NAŠE SRDCE a nevedie k STRETNUTIU BOHA V NAŠOM ŽIVOTE. Skutočná modlitba srdca nás VŽDY premieňa. Boh si tak získa našu OSOBU, nášho DUCHA, naše SRDCE a naše RUKY. Duch si osvojí evanjeliové hodnoty, srdce sa rozšíri pre väčšiu lásku k Bohu, k chudobným…sme stále viac nasmerovaní na Ježiša Krista. Ruky vyjadrujú konkrétnu lásku cez skutky, službu a evanjelizáciu. V kontemplácii sa vtláča obraz Ježiša Krista do nášho srdca, duše, zreníc našich očí, aby sme ho mohli spoznať vo zverenej službe. Modlitba a služba nám umožňujú KONTEMPLOVAŤ TVÁR JEŽIŠA KRISTA.

3. DEŇ – SLÚŽIŤ

Boh vždy koná ako „odrazový mostík“; každá osoba, ktorá sa stretáva s Bohom, sa cíti pozvaná pracovať v jeho Kráľovstve. Čo znamená pre nás pracovať pre toto Kráľovstvo? Služba konaná vo vincentskom duchu nás vedie, aby sme neustále rástli cez stále väčšie zaangažovanie sa. Cez službu spoznávame zanietenú lásku Boha k chudobným a vylúčeným. Toto poznanie nás silno povzbudzuje, aby sme ju vykonávali stále lepšie… Čím VIAC SPOZNÁVAME BOHA, tým viac DOSTÁVAME SILU SLÚŽIŤ CHUDOBNÝM. Takáto je pravá služba v optike vincentskej mystiky. Rozdiel je v hybnej sile. Nie je ňou mzda, ani pocit užitočnosti… Je ňou Ježiš Kristus, ktorý robí PLODNOU našu službu i náš život.

2.DEŇ – ADOROVAŤ

Keď stretávame Boha v službe chudobným a vieme, kto sú tí, ktorým slúžime, vnímame pocit ADORÁCIE. Každé stretnutie sa tak stáva základom pre DUCHA ADORÁCIE. „Zobuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ Služba s úctou nás napĺňa, keď V CHUDOBNOM DOKÁŽEME NÁJSŤ PÁNA. Bez tohto ducha úcty by bolo takéto stretnutie s Bohom iba sociálnou činnosťou… Preto stretnutie sa s Bohom v službe chudobným je vo Vincentskej mystike charakterizované POKORNÝM POSTOJOMISTOTOU, že nás POSIELA BOH… A vedomie Pánovej prítomnosti rozvíja POSTOJ ADORÁCIE. Nemôžeme vstúpiť do vzťahu s Tým, ktorého sme sa stali obrazom z lásky bez toho, aby to v nás nevzbudzovalo pocity vďačnosti, radosti, dôvery a túžby obetovať Mu svoj život.

1.DEŇ – VIDIEŤ

Je rozdiel medzi „dívať sa“ a „vidieť“. Vo Vincentskej mystike vidieť je niečo hlbšie, znamená chápať situáciu, preniknúť zmysel, vidieť poza vzhľad. V špinavej, zanedbanej tvári osoby vidieť niečo viac ako len fyzickú a nepríjemnú formu, niečo viac, ako badajú oči; či v skupinke, ktorá sa teší zo života, v srdečnom ovzduší možno vycítiť Božiu radosť. Bez tohto pohľadu viery nie je možné spoznať hlbokú pravdu udalostí a vecí… Všetky stvorené veci sú miestami, ktoré sú obývané Bohom. Ak sa nedostaneme až k tomuto pohľadu, nenastane kontemplácia. Aby sme takto mohli hľadieť na veci a situácie, potrebujeme hnutia srdca…, aby sme videli ponad zmysly. Pre samého Ježiša nebol svet prekážkou v jeho kontemplácii Otca. Naopak, bol miestom počúvania Jeho spásonosnej vôle.

Vincentov spôsob konania a jeho špecifické duchovné napredovanie nespočívalo v tom, že sa vyhol hluku sveta, a tým lepšie kontemploval Boha, ale skôr, aby kontemploval a miloval Boha, sa do sveta „úplne“ ponoril.

Pozývame vás pripraviť sa spolu s nami na slávnosť sv. Vincenta de Paul! Prežite tieto tri dni v uvažovaní nad Vincentskou mystikou, ktorá je mystikou činu. Ako je to možné? Poodhalíme jej tri črty počas troch dní, ktoré vyvrcholia samotnou slávnosťou.

Vincentská mystika nemá nič spoločné s extázami či inými, viac – menej mimoriadnymi prejavmi, ktorými sú ľudia obdarení vo chvíľach modlitby. Kontemplatívna osoba v činnosti – po vzore sv.Vincenta – nie je niekto, kto robí mimoriadne veci, alebo kto je obdarený nadľudskými vlastnosťami…nie. Naopak, JE TO ČLOVEK, ktorý svoju SLUŽBU PREŽÍVA JEDNODUCHO, jasne si UVEDOMUJÚC, ŽE KONÁ BOŽIU VÔĽU. Vie vidieť u ľudí, ktorým slúži a s ktorými spolupracuje, odraz Boha, hoci ich správanie niekedy neuľahčuje toto vnímanie Boha. Taký človek, keď sa ocitne v nečakanej situácii, VIE SA OBRÁTIŤ NA BOHA otázkou: „Bože, čo odo mňa očakávaš? Povedz mi, ako to mám robiť?“