Posts by -bs-

7. februára 2022 vo sviatok blahoslavenej Rozálie Rendu v Provinciálnom dome DKL v Nitre otec direktor Jozef Mrocek CM požehnal priestory Centra pomoci chudobným. Sestry dlhodobo slúžia chudobným duchovnou i hmotnou pomocou. Poskytujú šatstvo i potravinovú pomoc rodinám v núdzi. Dnes ich služba i samotné CENTRUM POMOCI boli zverené spomínanej patrónke dňa bl. Rozálii Rendu, ktorá sama vynikala svojou všestrannou službou všetkým, ktorí to potrebovali. Dôsledne ich obohacovala energiou lásky, ktorú čerpala z Eucharistie, modlitby, rozjímania i v sesterskom spoločenstve. Sestra vizitátorka Damiána Poláková zverila zodpovednosť za túto službu v Centre pomoci bl. Rozálie Rendu s. Petre.

Pri príležitosti 26. dňa zasväteného života sa 5. februára 2022 v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma stretli nitriansky biskup Mons. Viliam Judák a pomocný nitriansky biskup Mons. Peter Beňo s členmi inštitútov zasväteného života a spoločností apoštolského života, ktorí pôsobia v Nitrianskej diecéze pri slávnostnej sv. omši, ktorú obaja biskupi celebrovali spolu s prítomnými rehoľnými kňazmi a počas ktorej poďakovali Bohu za dar zasväteného života, za ich povolanie a ich službu v diecéze. Mons. Viliam Judák povzbudil prítomných rehoľníkov a rehoľníčky, aby si brali príklad z viery sv. Jozefa, a z toho, ako sv. Jozef prijímal a rešpektoval Božie slovo a Božiu vôľu. V závere ich vyzval: „Povolanie si vyžaduje mať vedomie, že sme poslaní. Zasvätený život nie je sám pre seba, je ohlasovaním Božieho kráľovstva.”

Slávenie 26. dňa zasväteného života pokračovalo formačnou prednáškou v aule Kňazského seminára sv. Gorazda. Jej autorom a interpretom bol rektor Baziliky sv. Benedikta opáta a súčasne katedrálny kanonik Mons. Peter Brodek. Vo svojej úvahe sa na prítomných rehoľníkov a rehoľníčky obrátil s myšlienkami zameranými na otázky poslušnosti a slobody. Prítomným ponúkol podnety na uvažovanie, vďaka ktorým si mohli viac uvedomiť význam a zmysel oboch pojmov, ale hlavne ich praktických významov pre ich rehoľný život život z duchovného hľadiska. Vo svojej prednáške Mons. Brodek rehoľníkom a rehoľníčkam povedal, že: „Naša sloboda je Ježišovým darom, je ovocím jeho obety, jeho vzkriesenia, jeho nového života, ktorý nám dal. Zo stromu v raji nám prišlo zotročenie, zo stromu života, z Ježišovho kríža nám prišla sloboda. Sme vykúpení krvou Božieho Syna a privedení k slobode, ktorú si nesmieme dať vziať. Sme povolaní byť pevní v Kristovej slobode. Kristova sloboda nás vedie k poslušnosti jeho slovua jeho slovo nás oslobodzuje. Nestraťme „chuť Božieho slova“.

Po skončení prednášky s krátkou diskusiou a opätovným poďakovaním za ich službu v Nitrianskej diecéze z úst pomocného nitrianskeho biskup Mons. Petra Beňa sa účastníci tohtoročného slávenia 26. dňa zasväteného života v Nitrianskej diecéze na pozvanie nitrianskych biskupov stretli pri spoločnom obede v Kňazskom seminári sv. Gorazda.

Zdroj: www.biskupstvo-nitra.sk

Chceli by sme sa podeliť s našou službou vo farností Brno-Lesná, kde nás Božia Prozreteľnosť postavila. Pred Vianocami sme prekonali Covid 19 a bol to pre nás čas milostí, ale aj veľkej skúšky, kde sme si uvedomili, že aj to, že môžeme pomáhať druhým je dar a milosť, a že každý okamih nášho života je potrebné dobre využiť ku konaniu dobra. V našej komunite sme sa dohodli, že pomôžeme rodinám v núdzi, matkám-samoživiteľkám, ako finančne, tak aj s potravinami. Mali sme radosť, že rodiny prichádzali pre posilu duchovnú, ale aj materiálnu, mali sme úžasnú radosť, že im to pomôže. Navštívila nás jedna mamka, ktorá vychováva sama chlapca Dominika, ktorý je autista a má s ním veľké problémy, ktoré nezvláda ani ona. Je zatiaľ hľadajúca vieru a nemá duchovnu silu všetko vydržať. Venovali sme jej celé dopoludnie, pohostili ju, povzbudili aj sme sa s ňou za jej ťažkú situáciu pomodlili. Odchádzala celá šťastná, že či nás ešte môže niekedy navštíviť. Zase sa prihlásila Evička, ktorá má psychickú poruchu sebapoškodzovania, má sklony ukončiť svoj život, tak si vyliala svoje srdce, vypočuli sme ju a snažili sme sa jej dať nádej, že Boh ju nekonečne miluje, že určite tu má na zemi svoje poslanie a svoju úlohu, aby pomáhala druhým. Napiekla nám na Vianoce pre chorých a opustených ľudí perníčky, vyrobila nádherné hviezdičky z korálikov na stromček a oči jej žiarili, že ju niekto potrebuje, a že má zmysel konať dobro. Podarilo sa znova, ako každý rok, napiecť ženám z farností zákusky, z ktorých sme urobili 140 balíčkov pre opustených, chorých a pre nemocnicu, kde pracujú naše sestry, aby im urobili radosť. Jedna ochotná farníčka napiekla aj vianočky, aj z našej komunity sme sa k nej pridali a rozdávalo sa to tým, čo si nemôžu upiecť, alebo sa o nich príbuzní nestarajú. Plakali od radosti, že si na nich niekto spomenul cez sviatky lásky a radosti. Zapojili sme sa s organizáciou trojkráľovej zbierky, bolo 11 skupiniek a vykoledovalo sa na pomoc ľuďom v núdzi a na dobré účely 101.463 Kč. Ďakujeme Bohu za ochotné duše, ktoré sú otvorené pomáhať druhým a pomôcť tam, kde je potreba.

Katolícke noviny v čísle 4/2022 priniesli rozhovor s troma našimi sestrami: sr. Kajetánou, sr. Andrejou a sr. Alžbetou.

Keď vás Pán volá k zasvätenému životu, neváhajte, uvidíte, aké je to šťastie. Tieto slová jednej zo sestier vincentiek, s ktorými sme sa pod Zoborom zoznámili, najlepšie vyjadrujú atmosféru v ich spoločenstve. Keď prichádzame do sídla provincie v Nitre, ešte aj slnko akoby dávalo na známosť, že toto miesto je srdcom impulzov pre celú rehoľu.

Na vrátnici o nás už vedia a ujíma sa nás sestra Alžbeta Šimíková (42). Okrem spoľahlivých informácií sprostredkovala aj vzácne stretnutie so sestrami Kajetánou Magdolenovou (98) a Andreou Čerňanskou (63).

Návrat k pôvodným pravidlám

„Prvý písomný záznam o pôsobení vincentiek u nás máme z obdobia habsburskej monarchie, keď v roku 1853 prevzali službu v sirotinci v Brne,“ začína rozprávať históriu provincie sestra Alžbeta Šimíková.

„V rakúskom Grazi založil biskup Zängerle v  roku 1841 kláštor Milosrdných sestier svätého Vincenta na službu v nemocnici a upravil pre ne pravidlá. Sestry po čase zistili, že ich pravidlá nie sú pôvodné, ako ich zostavil svätý Vincent.“

Preto sa v roku 1851 so súhlasom biskupa pripojili k Dcéram kresťanskej lásky v Paríži a prijali pôvodné pravidlá. V roku 1905 bola provincia rozdelená na Rakúsku, ktorej sídlo ostalo v Grazi, a Uhorskú so sídlom v Budapešti.

Do nej pripadli sestry pôsobiace v Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. Po vzniku Československa si nové politické usporiadanie žiadalo zmeny.

Generálny predstavený Misijnej spoločnosti páter Verdier dekrétom zo 14. januára 1922 ustanovil Československú provinciu Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.

Pokračovanie článku nájdete: https://www.katolickenoviny.sk/reportaz/category/reportaz/article/sluzba-je-ako-modlitba-ktorou-oslavujeme-boha.xhtml

Galériu k článku: https://www.katolickenoviny.sk/foto-video/category/foto/article/sestry-vincentky-dakuju-bohu-za-sto-rokov-provincie.xhtml

Deň ZASVÄTENÉHO ŽIVOTA “…Boli sme pozvaní na cestu, ktorá vyzýva byť v našich komunitách viditeľným vyjadrením spoločenstva lásky, Božej dobroty a krásy… Ak sa vrátime k svojmu povolaniu, znovu objavíme radosť… ktorá je vrytá do našich životov…v úsilí každý deň svedčiť o nádeji…”Dokážete aj vy čítať z ich tvárí svedectvo o nádeji?

Vráťme sa k tohtoročnému listu pre zasvätených…

Drahí bratia a sestry,
pri príležitosti XXVI. Dňa zasväteného života budeme sa môcť s radosťou zúčastniť na
eucharistickej slávnosti, ktorej bude predsedať pápež František v Bazilike svätého Petra v Ríme. Sme si
istí, že aj v jednotlivých komunitách a v rôznych diecézach sveta bude 2. február príležitosťou na
stretnutie sa, ktoré poukáže na Božiu vernosť, ktorá sa prejavuje v radostnej vytrvalosti toľkých mužov
a žien, zasvätených v rehoľných, mníšskych, kontemplatívnych, sekulárnych inštitútoch a v “nových
inštitútoch”, členov ordo virginum, pustovníkov, členov spoločností apoštolského života všetkých čias.
Pozvanie, ktoré sme vám adresovali minulý rok pri tej istej príležitosti, sa týkalo praktizovania
spirituality spoločenstva (Vita consecrata, č. 46), aby sme boli budovateľmi univerzálneho bratstva a
snívali ako jedno ľudstvo (Fratelli Tutti č. 8). Tieto slová nás istým spôsobom pripravili na cestu Cirkvi,
na ktorú sme sa práve vydali, s názvom Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia.
Tento rok sa teda zastavíme pri druhom slove synody („spoluúčasť“), aby sme každého z nás
pozvali k tomu, aby prispel svojím podielom, zapojil sa, nech skutočne nikto nie je vylúčený alebo sa
cítil byť vylúčený z tejto cesty; nikto by si nemal pomyslieť “mňa sa to netýka”. Všetci sú pozvaní
vstúpiť do „dynamizmu vzájomného počúvania, ktoré sa uskutočňuje na všetkých úrovniach Cirkvi,
zapojac celý Boží ľud” (Pápež František Rímskej diecéze, 18. septembra 2021).
Je to predovšetkým cesta, ktorá vyzýva každú vokacionálnu komunitu, pretože ona je viditeľným
vyjadrením spoločenstva lásky, odrazom trojičného vzťahu, Božej dobroty a krásy, schopnej vzbudiť
nové energie pre konkrétnu konfrontáciu s aktuálnym okamihom. Ak sa vrátime k svojmu povolaniu,
znovu objavíme radosť z toho, že sa cítime a sme súčasťou projektu Lásky, pre ktorý iní bratia a sestry
pred nami a s nami dali k dispozícii svoj vlastný život. Koľko nadšenia bolo na začiatku našich príbehov
povolania, koľko úžasu pri objavení, že Pán volá aj mňa, aby som uskutočnil tento sen o dobre pre
ľudstvo! Oživme a starajme sa o našu príslušnosť, pretože, ako dobre vieme, časom hrozí, že stratí svoju
silu, najmä keď príťažlivosť “my” nahradí sila vlastného “ja”.
Prvým prejavom spoluúčasti je teda príslušnosť: nemôžem sa spolupodieľať, ak seba beriem ako
všetko, ak sa nepovažujem za súčasť spoločného projektu a ak vo mne nie je zakorenené presvedčenie,
že „telo a údy musia byť zjednotené, aby mohli žiť!” a že “jednota je vždy väčšia ako konflikt!” (Pápež
František, audiencia 19. júna 2013)
Na tejto ceste Cirkvi sa pýtajme, drahí bratia a sestry, ako sa v našich komunitách počúvame: kto
sú sestry a bratia, ktorých počúvame, a ešte skôr, prečo ich počúvame? Otázka, ku ktorej sme všetci
pozvaní je, či sa môžeme nazývať vokacionálnou komunitou alebo komunitou života, ak chýba
spoluúčasť niekoho.
Vstúpme na túto cestu celej Cirkvi s bohatstvom našich chariziem a našich životov, neskrývajúc
ťažkosti a rany, pevní v presvedčení, že môžeme prijímať a dávať iba Dobro, pretože “zasvätený život
sa rodí v Cirkvi, rastie a môže prinášať evanjeliové ovocie iba v Cirkvi, v živom spoločenstve veriaceho
Božieho ľudu” (Pápež František, 11. decembra 2021).
Spoluúčasť sa potom stáva zodpovednosťou: nemôžeme chýbať, nemôžeme nebyť medzi inými a
s inými, nikdy a ešte o to viac v tomto pozvaní stať sa synodálnou cirkvou! A ešte predtým dobre vieme,
že synodalita sa začína v nás: od zmeny mentality, od osobného obrátenia, v spoločenstve alebo bratstve,
doma, v práci, v našich štruktúrach, aby sa rozšírila do služieb a poslaní.
Je to dynamika vrytá do našich životov a je akoby ozvenou tej prvej odpovede na Otcovu lásku,
ktorá nás oslovila. Práve tam, v tejto dynamike príťažlivosti a priľnutia, spočíva koreň tohto postoja: –
zostať v procesoch, ktoré sa týkajú života komunity a každej osoby; – cítiť na svojom tele rany
a očakávania; – robiť to, čo môžeme, počnúc tým, že všetko vložíme do Božích rúk prostredníctvom
modlitby, nevyhýbajúc sa námahe svedčiť o nádeji, ochotní prehrať, len aby sa budovala tá spoločná
cesta. Táto cesta začína počúvaním, teda vytvorením priestoru pre druhého v našom živote, tým, že
berieme vážne to, čo je pre neho dôležité.
Spoluúčasť tak nadobúda štýl spoluzodpovednosti, ktorá sa netýka len organizácie a fungovania
Cirkvi, ale predovšetkým jej samotnej podstaty, spoločenstva a jej konečného zmyslu: misionárskeho
sna osloviť všetkých, postarať sa o všetkých, cítiť, že sme všetci bratia a sestry, spolu v živote a v
dejinách, ktoré sú dejinami spásy.
Kráčajme spolu!
Zverme svoje kroky Márii, starostlivej žene a na každého zvolávajme Pánovo požehnanie.
João Braz kard. de Aviz
Prefekt
José Rodríguez Carballo, O.F.M.
Arcibiskup sekretár

V sobotu 29. januára pred zasadaním provinciálnej rady, po rannej svätej omši, bola inštalovaná do úradu provinciálnej radkyne sestra Damiána Farkašová. Na zasadaní rady bola zvolená za provinciálnu asistentku.

Sestre Damiáne blahoželáme a sprevádzame ju svojimi modlitbami.

V sobotu pred prvým zasadaním novomenovanej Provinciálnej rady sestra vizitátoka Damiána Poláková poďakovala s. Angelike za
9 rokov jej obetavej služby v tejto neľahkej službe Provincii.
“Nech vás dobrý Boh bohato odmení za vašu službu Provincii vo zverenom úrade. Verím, že toto náročné obdobie bolo pre vás aj obdobím rastu a duchovného dozrievania.”

Nedávno som čítala zaujímavý citát od Dietricha Bonhoeffera: „Mali by sme počúvať Božím uchom, ak chceme hovoriť Jeho Slovo,“ a naozaj som sa zamyslela nad tým, ako som otvorená  pre počúvanie svojho blížneho – bezdomovca, farníka, detí a mladých, ktorých mi Boh posiela do cesty, aby som im priniesla Jeho Slovo.

   To čo nám bráni počúvať môže byť: nezáujem, zaujatosť, ponorenie sa do vlastných problémov… je veľa dôvodov, prečo nepočúvať alebo počúvať povrchne, bez ponorenia sa do podstaty.

   Pán sám nás učí „Shema Israel“, počúvaj Izrael svojho Boha v každodennej modlitbe, v Svätom Písme i v Eucharistii. Je nevyhnutné, aby sme zostali v Jeho prítomnosti. V jeho škole života začíname chápať seba i blížneho.

   A aby sme lepšie počúvali svojho blížneho, musíme si na neho nájsť čas, zabudnúť na chvíľu na seba, byť objektívnym a nezaujatým. Len tak človek zvolí tie správne slová útechy a podpory.

V sobotu 22. ledna se uskutečnilo setkání moderátorů SMM v ČR s. Veroniky ze Staré Boleslavi  a P. Jána Jakuboviče CM s týmem v komunitě sester ve Staré Boleslavi. Kdo tvoří tým? Sestry, které zastupují jednotlivé komunity v ČR, a jsou spoluzodpovědné za službu dětem a mladým na území ČR. Konkrétně se jedná o sestru Antonii za Hradec Králové, sestru Romanu za Mendryku, sestru Františku za Brno-Tyršovu a sestru Margitu za Brno-Lesná. Setkání byla přítomna i sestra vizitátorka Damiána Poláková a provinciální rádkyně sestra Karitas Grobarčíková.

Setkání jsme začali modlitbou. Na začátku P. Ján řekl, že je dobré si uvědomit, že situace v práci s dětmi a mladými v ČR je odlišná od Slovenska. Položil otázku, zda by nebylo dobré, abychom SMM v ČR začali „nanovo“. Přišel totiž s návrhem, jakou cestou bychom se mohli vydat. Lidé v městech a vesnicích, kde se konaly nedávno lidové misie, jsou většinou zapáleni pro život z víry. Bylo by proto vhodné, abychom v práci s dětmi a mladými navázali na misie, na kontakty s nimi. Pokud by kněz místní farnosti, kde se misie konaly, souhlasil, mohli bychom děti a mládež z farnosti v předem domluvený sobotní termín navštívit a nabídnout jim pravidelná setkání v rámci Sdružení mariánské mládeže. Jednalo by se o více farností ve stejný termín, do každé farnosti by tak přijela jedna sestra. Pokud by byl zájem, mohla by jedna sestra do farnosti cca 5x do roka přijet a mít setkání. Přítomným sestrám se návrh zamlouval a už se domlouval první konkrétní termín.

Během setkání jsme si vzájemně sdělovali termíny plánovaných akcí v letošním roce, např.  tábor pro děti v Zásmukách, již tradiční tábor pro děti ve Vranově u Brna, setkání rodin v Břežanech u Znojma, Národní setkání mládeže v Hradci Králové. Domluvili jsme se na tom, že naše vzájemná spolupráce by spočívala i v informování a pozvání dětí a mladých z našeho okolí na tyto akce.

Zároveň nás sestřička Karitas pozvala na Zlet ZMM v Hlohovci.

Setkání bylo zakončeno mší svatou v kapli sester ve Staré Boleslavi a skvělou večeří.

Děkujeme Ti, Panno Maria, za toto setkání a svěřujeme Ti další kroky ve službě dětem a mladým. Ó, Maria, bez hříchu počatá, oroduj za nás, kteří se k tobě utíkáme!

Počas audiencie vo štvrtok pápež František poveril Kongregáciu pre kauzy svätých, aby vydala dekréty týkajúce sa hrdinských čností 3 Božích služobníkov z Talianska, medzi nimi aj Božej služobnice Gabriely Borgarino zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktorá sa narodila v roku 1880 v Boves (Taliansko) a zomrela v roku 1949 v Luserne (Taliansko). Viac o jej živote: https://www.vincentky.sk/…/gabriela-terezia-borgarino/

Uznanie hrdinských cností zo strany Cirkvi predstavuje prvý krok ku kanonizácii. Osoba, ktorá praktizovala hrdinskú cnosť, je vyhlásená za „ctihodného“ a nazýva sa Božím služobníkom. DEO GRATIAS!