Rok: 2025

8. jún 2025 – slávnosť Zoslania Ducha Svätého – sa stal pre sestru Michaelu dňom, keď povedala Bohu svoje ÁNO a zložila sľuby po prvýkrát. Slávnosť prebiehala počas slávenia sv. omše v provinciálnom dome Spoločnosti dcér kresťanskej lásky v Nitre.

S odstupom času sme sa jej opýtali:

1. Pred niekoľkými týždňami si Bohu povedala svoje Áno, keď si po prvýkrát zložila svoje sľuby. Ako s odstupom času vnímaš tento deň? Čím bol pre teba?

Pre mňa to bol deň neopísateľnej nebeskej radosti, kedy sa nebo dotklo zeme. Deň, kedy som sa celkom odovzdala Pánovi, aby som mohla lepšie slúžiť chudobným. Deň splnených túžob a potvrdenia záväzku, ktorý vyplýva pri vstupe do Spoločnosti.

 2. Akú úlohu zohrala pre teba príprava, ktorú si pred sľubami prežívala?

Počas bezprostrednej prípravy som sa modlila za tento deň Ruženec k Božej Prozreteľnosti. Vnímala som, ako si ma Boh pomaličky pripravuje. Duchovné cvičenia tesne pred sľubmi boli pre mňa milostivý časom, kedy ma Boh premieňal, aby ma mohol naplniť svojimi darmi.

 3. Myslíš, že práve sľuby sú tým, čo môže zmeniť či prehĺbiť tvoj osobný život s Ježišom?

Uvedomenie si, že celkom patrím Pánovi, ma viac uisťuje, že ma miluje. Nie som sama, mám Jeho a vďaka Duchu Svätému, sa môžem otvoriť novým výzvam a ísť hlbšie do Jeho srdca.

V dňoch 13. – 16. júna 2025 sa konalo strenutie Národných združení Spolkov kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (AIC) v Krakove. Témou stretnutia bola myšlienka „Otvorme sa zmene“. Stretnutie prebehlo vo veľmi srdečnej atmosfére. Každá skupina sa podelila s informáciami o svojej službe aj prostredníctvom prezentácie. Celé stretnutie viedla medzinárodná prezidentka  Tayde de Callatay a otec Emanuel Typamm, CM. Príhovorom o vincentínskej charizme a spiritualite nás povzbudila sestra Hana Cybula, dkl – generálna radkyňa. Odchádzali sme povzbudení vincentínskou identitou, aj tým, koľko dobra sa robí prostredníctvom vincentínskej rodiny.

Vedeli ste, že pred 350 rokmi bolo svätej Margaréte Márii Alacoque zjavené Najsvätejšie Srdce Ježišovo? Vďaka tomu sa v katedrále v Novosibirsku konala Konferencia venovaná oslave Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Bola to skutočná oslava nekonečnej Božej lásky k nám. Otvorenie výstavy, história, prezentácie o konkrétnej službe, práca v skupinách, požehnanie nového obrazu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, spoločná Eucharistia a agapé… Bolo to živé, nezabudnuteľné spoločenstvo sŕdc. Na tejto slávnosti sme mali možnosť aj my priblížiť úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v našej Spoločnosti a konkrétne i ako sa prejavuje v našej každodennej službe. Sestra Antonia, spolu so s. Janou Pavlou si pripravili prezentáciu. Veľkým prekvapením pre nás bolo, keď nás zavolali, aby nám znova poďakovali za našu prítomnosť v Rusku, pri príležitosti 25. výročia. Boli sme milo prekvapené. Zo svedectiev mnohých účastníkov sme videli, že oheň tejto Božej lásky sa znovu roznietil v srdciach všetkých prítomných. Na začiatku mesiaca jún – mesiaca špeciálne venovaného úcte k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, si želáme, aby sa plameň tejto Božej lásky rozžiaril aj vo vašich srdciach.

Zlaté jubileum

Život je Boží dar. Leto strieda jeseň, jeseň vystrieda zima … rok sa míňa s rokom. S vďačnosťou sme sa obzreli späť – na uplynulé roky spolu so štyrmi zlatými jubilantkami. S. Magdaléna Beláková, s. Helena Horváthová, s. Mária Kubinská a s. Angelika Ševečková sa na spoločnom stretnutí obzreli na uplynulé roky svojho života. Spomienky nás priviedli k vďake za dar povolania, dar sesterského spoločenstva, dar každého človeka, ktorému mohli poslúžiť, ktorého im Boh poslal do cesty. Svoju vďaku sme zavŕšili slávením sv. omše v jubilejnom chráme na Skalke pri Trenčíne. Hlavným celebrantom bol Mons. Peter Beňo, pomocný biskup Nitrianskej diecézy. Spoločenstvo miestnych veriacich sme obohatili o účasť viacerých sestier z okolitých komunít. Prežili sme spolu požehnaný čas oslavy Boha za dobrá, ktoré našim sestrám daroval. Nech je zvelebený Boh v životoch našich jubilantiek, nech ich naďalej sprevádza svojou pomocou, aby celý ich život bol radostným svedectvom o veľkosti Božej lásky.

Strieborné jubileum

Oslávilo šesť sestier našej provincie:

1. Mária Gostíková
2. Miriam Kolínová
3. Silvia Müllerová
4. Ľubomíra Ševčeková
5. Alžbeta Šimíková
6. Katarína Štupáková

Ďakujeme za dar ich povolania, za ich službu a svedectvo zasväteného života. Nech je Boh oslávený za všetky dobrá, ktoré mohli prostredníctvom im zverených služieb vykonať, za všetky dary a lásku, ktorou ich Boh zahŕňal počas štvrťstoročia ich zasväteného života.

13. mája sa mladí zo Združenia mariánskej mládeže v Košiciach spojili s celou Cirkvou na spomienku zjavenia Panny Márie vo Fatime. Spolu so sestrami sa v kaplnke sestier pomodlili svätý ruženec a spolu so sv. Luciou, Františkom a Hyacintou prosili o pokoj a mier vo svete. Pred každým desiatkom zapálili sviečku ako symbol nádeje a ukončili modlitbu piesňou hymny ZMM, aby pozvali Pannu Máriu aj do svojich životov.

V dňoch od 8. do 11. mája sa Nižný Tagil stal centrom osláv a radosti vincentskej rodiny – početní veriaci, priatelia a hostia sa s nami mohli podeliť o radosť a vďakyvzdanie pri príležitosti 25. výročia prítomnosti Spoločnosti Dcér lásky sv. Vincenta de Paul v Rusku.

Túto radosť s nami zdieľal ordinár diecézy Premenenia Pána, biskup Jozef Wert, ktorý v súvislosti s aktuálnym štvrťstoročným výročím špeciálne pricestoval do Nižného Tagilu z Novosibirska.

Na slávnosť prišla aj naša provinciálna predstavená s. Damiána Poláková spolu so sestrou Katarínou Števicovou, ktorá bola jednou zo sestier, ktoré prišli do Ruska pred 25 rokmi. Prítomní boli aj zástupcovia Charity z Novosibirska a Omska.

Samotný začiatok osláv bol výnimočný tým, že vo štvrtok 8. mája večer sme všetci spolu sledovali voľbu nového pápeža. A tak, za búrlivého potlesku a spevu „Aleluja“ sme ďakovali Bohu za  nášho nového pápeža – Leva XIV. Bola to najväčšia radosť.

V piatok 9. mája na slávnosť sv. Lujzy de Marillac celebroval náš diecézny  biskup slávnostnú sv. omšu spolu so siedmimi kňazmi diecézy. Okrem toho sme mali v tento deň pred obedom duchovný program o živote svätej Lujzy. Po obede mal pre nás detský klub „Zabota“ pripravený ďalší program. Deti nám pripravili slávnostné predstavenie o dobre a milosrdenstve. Pripomenuli nám, aké rôzne cnosti i necnosti môžu žiť v našom srdci.

V sobotu 10. mája sme rozjímali o Božej kráse v prírode Uralu – na Bielej hore.

V nedeľu 11. mája sme sa spolu s farníkmi a pútnikmi z Jekaterinburgu a iných farností zúčastnili odpustovej slávnosti nášho kostola Panny Márie Fatimskej v Nižnom Tagile. Slávnostnú omšu opäť viedol Jeho eminencia Mons. Jozef Wert. V tento deň sme taktiež zorganizovali charitatívny jarmok, kde si každý mohol kúpiť ručne vyrobené dobroty od našich sestier. Počas pohostenia, ktoré nám pomohli pripraviť naši spolupracovníci z charity, sa ľudia priateľsky rozprávali a mohli sa aj odfotiť v našej fotozóne.

Ďakujeme všetkým, ktorí zdieľali túto radosť a vďačnosť Bohu za všetky požehnania, ktoré nám boli dané po celých 25 rokov!

V dňoch 3. – 4. mája 2025 sa u otcov vincentínov v kaplnke bývalej apoštolskej školy v Banskej Bystrici konala Spomienka na akciu K2. Počas nej ŠtB a ĽM násilne deportovali 4 kňazov, 2 bratov, 11 seminaristov a 8 študentov. Medzi nimi bol aj mladý seminarista blahoslavený Ján Havlík, CM. Slávnosť začala svätou omšou, ktorú celebroval otec dekan Gabriel Brendza. Z jeho homílie vyberáme: „ …Je to už 75 rokov, čo sústredili takmer 1200 rehoľníkov. Toľko bolo vtedy rehoľníkov žijúcich v 76 komunitách. A my sa pýtame: Komu čo urobili títo muži, ktorí chceli slúžiť Bohu a ľuďom podľa evanjeliových rád? Prečo na nich položili ruky podobne ako na Ježiša Krista v Getsemanskej záhrade a zatkli ich? … Socializmus bol postavený na materialistickom ateizme… Cirkev bola považovaná za najväčšieho nepriateľa a jej členov likvidovali ako svojich ideologických oponentov. Mysleli si, že zlikvidujú najprv biskupov a kňazov a potom budú tlačiť na Boží ľud. Ale zabudli, že je tu Duch Svätý. Zabudli, že Cirkev nie je len organizácia, ale je Božím dielom. … Preto čítajte memoáre, spomienky otca kardinála Korca od Barbarskej noci. Čítajte to, ako to oni opisovali a bude vám horieť srdce, ako oni dokázali niesť svoj kríž, ako sa nepoddali, ako boli presvedčení, že Božia sila je mocnejšia ako všetci milicionári a celý režim. …“ Po slávnostnej omši nasledovala celonočná adorácia, ktorá v nasledujúci deň vyvrcholila Rannými chválami a záverečným požehnaním.

V sobotu 5. apríla sa 5 sestier – z Hradca Králové, Mendryky a Starej Boleslavy – vybralo na púť do Řitky, dedinky vzdialenej 27 km od Prahy. Šli tam na pozvanie vzdialených príbuzných sestry Leopoldíny Brandis, aby si spolu s nimi zaspomínali na počiatky jej služby a zároveň si pripomenuli aj 130. výročie od narodenia jej pranetere Laty (skratka Immaculaty) Brandis, ktorá ako jediná žena vyhrala v roku 1937 v náročnej jazdeckej súťaži, ktorú poznáme pod menom Veľká pardubická.

Počasie nám prialo a aj celé stretnutie sa nieslo v radostnom duchu. Po našom príchode nás pani Gabriela Křístková – manželka potomka rodu Brandis – pozvala do malého múzea, kde sme sa dozvedeli niečo viac o predkoch rodiny Brandis, mohli sme si pozrieť a aj sa dotknúť viacerých devocionálií, ktoré Matka Brandis používala, či nosila – modlitebnej knižky, medailí, ružencov…

Obdivovali sme aj rôzne fotografie zo života už spomínanej “Laty” či jazdeckých doplnkov z čias jej víťazstva v súťaži. Po tejto prehliadke nás všetkých (bolo nás do 30) pozvali na “malú” túru do lesa, na ktorú sme až tak pripravené neboli, ale zvládli sme ju. Na kopci pri kríži, ktorý tam postavili farníci z obce, sme sa spolu s pánom farárom z Mníška pomodlili desiatok ruženca a potom sestra Žofia v skratke predstavila našu Spoločnosť i významnú úlohu matky Brandis, ktorej vďačíme sa prítomnosť dcér kresťanskej lásky v Čechách i na Slovensku. Všetkým zúčastneným sme ponúkli Zázračnú medailu a spoločne sme sa pomodlili zasväcujúcu modlitbu jej Nepoškvrnenému srdcu. Neskôr sme sa presunuli nižšie, ku hrobke rodiny Brandis. Zaujímavosťou je, že sa táto hrobka nachádza v lese, pretože synovec sestry Leopoldíny bol majiteľom aj istej časti lesa, do ktorého chodil poľoval, odpočívať i modliť sa. Dal tu postaviť kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonínovi a túžil tu mať aj miesto svojho posledného odpočinku. Pomodlili sme sa za zosnulých rodu Brandis a v družnej debate sme sa pomaly vracali z lesa späť do zámočku, kde sme si mohli pozrieť aj koniareň, v ktorej je šesť koní, keďže rodina dodnes žije láskou k týmto majestátnym zvieratám.

Sme vďačné za to, s akou láskou a pohostinnosťou nás rodina prijala, pozvala nás zaspomínať si na pôsobenie rodiny matky Brandis a tiež sa dozvedieť niečo nové zo života jej príbuzných pre naše obohatenie. Nech je za všetko oslávený Pán!

Účastníčky  stretnutia