Ešte predtým než som nasadla do lietadla a vydala sa smerom do Talianska, bolo sa treba spojiť so sestrou predstavenou komunity, kde budem bývať. A tu som pochopila, že moja medzinárodná skúsenosť sa začína. Sestra totiž nehovorí anglicky a ja nehovorím taliansky.. takže prvá komunikácia bola za pomoci našich kamarátov prekladačov. J No sú to predsa len dobrý kamaráti, pretože som sa vďaka tomu dostala po vlastnej osi z letiska autobusom na zastávku v Ríme určenú sestrou Améliou.
Po príchode do komunity ma čakal medzinárodný mix: jedna sestra z Indie, jedna z USA (to bola moja záchrana) a dve sestry z Talianska. Nakoľko Pán nám pri zrieknutí sa našich domov a príbuzných sľuboval stonásobne viac, tak tieto moje na tri mesiace nové spolusestry, ma srdečne privítali a hneď oznámili, že toto je môj domov počas tohto obdobia tu v Ríme. J Táto srdečnosť bola v tomto momente pre mňa veľkou oporou.
Nasledujúci deň po príchode sme mali ešte deň voľna – teda deň keď sme ešte nemali povinnosti v redakcii, mohli sa vybaliť a zoznámiť sa trochu s mestom. Nakoľko v rámci tohto programu je tu ešte jedna sestra, s ktorou sme sa poznali ešte pred príchodom tu, tak sme tento deň naplno využili a spoločne sme absolvovali okružnú cestu po Ríme. Pozreli sme si tiež miesto kam sme sa mali druhý deň ráno dostaviť. A boli sme veľmi vďačné, že sme si túto expedičnú časť hľadania nechali na tento voľný deň, keďže sme okolo tohto miesta krúžili asi 4O minút kým sme našli tie správne dvere J.
Ráno 6. mája sa to všetko začalo. Informácii viac než dosť, takže sme nevedeli čie sme a začali sa vynárať otázky, do čoho sme sa to namočili J
V slovenskej redakcii Vatikánskeho rozhlasu sa hneď potešili. Netrvalo dlho a už som sa pomaly zapájala do všetkých činností rozhlasu: preklad textov, publikovanie na webovú stránku, nahrávanie vysielania, strihanie a chystanie týchto nahrávok do éteru a tiež odovzdávanie vysielania. Áno, hlavu som mala väčšiu ako vzdušný balón J, no bola som nesmierne vďačná za to, že tu môžem byť. Ako zvyknem hovoriť: „Je tu toho požehnane, no byť tu je zároveň požehnanie“. J
Okrem účasti na dennom živote redakcie nás tu ešte čakali aj rôzne formačné aktivity zo strany organizátorov jednak projektu „Pantecoste Project“ a tiež Dikastéria pre komunikáciu. V prvých dňoch sme mali stretnutie s predstaviteľmi projektu, ktorý nám okrem oboznámenia sa so štruktúrami priblížili zmysel projektu a samozrejme aj očakávania od nás počas týchto mesiacov.
Po týždni sme sa zúčastnili Medzinárodnej konferencie o umelej inteligencii s názvom „Chrániť ľudské hlasy a tváre“, ktorá sa konala na Pápežskej univerzite Urbaniana. Vypočuli sme si zruba 20 expertov z tejto oblasti. Konferencia bola naozaj prínosná a mnoho článkov nájdete aj na stránke VaticanNews, no nám sa v ten deň zdalo, že viac informácii sa nám do hlavy už nevojde. J
