Kategória: Aktivity

Bratislava 15. decembra (TK KBS) Každý životný príbeh aj ten naoko nevydarený, prežitý s Kristom sa môže stať geniálnym životom. Pre Tlačovú kanceláriu KBS to povedali P. Emil Hoffmann CM a P. Augustín Slaninka CM, vicepostulátori procesu Božieho služobníka Jána Havlíka, ktorého mučeníctvo uznal pápež František. V súčasnosti pôsobia v komunite českej farnosti Dobruška.

P. Augustín Slaninka CM

P. Emil Hoffmann CM

Kedy sa začal proces blahorečenia Jána Havlíka a prečo?

Bratislavský arcibiskup, metropolita Mons. Stanislav Zvolenský v nedeľu 9. júna 2013 vo farskom Kostole sv. Michala Archanjela v Skalici slávnostným zasadnutím otvoril diecéznu fázu procesu blahorečenia Janka Havlíka, bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Prečo? Lebo jeho život je výnimočný. Je to dvojnásobný odsúdenec pre vieru. Povesť o jeho svätosti a mučeníctve bola a je v Božom ľude živá, spontánna a nepretržitá. Dokázal rozhýbať celý vtedajší mocenský aparát a svojimi sústavnými, legitímnymi písomnými žiadosťami, odvolaniami a sťažnosťami doviesť totalitnú moc k tomu, že s ním po celé jedno desaťročie úradne komunikovala formou písomných rozhodnutí, vyhlásení a nariadení. Tieto dokumenty sa zachovali a aj vďaka nim bolo možné zostaviť mozaiku o tom, že hoci komunistický totalitný režim bol zločinný a zlomil mnohých, Ján Havlík zostal nezlomený a nezlomný, odvážny a silný vo viere. Ľudia, ktorí Janka poznali na otázku, kto by mal byť z radov Misijnej spoločnosti blahorečený, jednoznačne odpovedali: Janko Havlík.

V čom spočíval proces, ktorý bol zavŕšený doma na Slovensku a aký bol ďalší postup?

Diecézna fáza spočívala v skúmaní života a mučeníckej smrti Jána Havlíka z rôznych pohľadov prostredníctvom dokumentov, výpovedí svedkov a tiež skúmania celého historického kontextu. Táto fáza bola ukončená dňa 24. 2. 2018 pri slávnostnom akte v Kostole sv. Vincenta v Bratislave. Spočívala v záverečných prísahách všetkých aktérov procesu, v zapečatení tzv. spisov skúmania, spolu 2515 strán, a menovaní kuriéra, ktorý overené kópie spisov skúmania osobne zaniesol na Kongregáciu pre kauzy svätých. Originály spisov sa uchovávajú v archíve arcidiecézy v Bratislave.

Čo bolo na procese najdôležitejšie?

Najdôležitejšie bolo dokázať, že Ján Havlík bol odsúdený z nenávisti voči viere, lat. odio fidei, bol mučený kvôli viere a že zomrel na následky mučenia. To bolo úlohou historickej komisie, ktorá mala na základe dokumentov zdôvodniť a dokázať materiálne a formálne mučeníctvo. Súčasťou tejto komisie bola aj lekárka, ktorá z bohatej lekárskej dokumentácie podala dôkazy o tom, že Ján Havlík skutočne zomiera na základe neľudského zaobchádzania vo väzniciach. Prebiehali aj vypočúvania svedkov. Veľmi cenné boli svedectvá očitých svedkov, ktorí sa mali vyjadriť k tej časti života, ktorú prežili s Božím služobníkom. V rámci procesu sa skúmali aj svätosť života, božské, kardinálne i vincentínske čnosti, odpoveď Božieho služobníka na nenávistné prejavy dozorcov, sudcov, teda či to bolo všetko v duchu kresťanskej viery a lásky aj k nepriateľom. Predmetom skúmania bol celý jeho život. A potom sa skúmala povesť mučeníctva a svätosti Božieho služobníka. Tie musia mať už vyššie spomínané charakteristiky: živá, spontánna a nepretržitá. Bez nej nemá zmysel začínať proces blahorečenia a dokazovať mučeníctvo alebo hrdinské čnosti Božieho služobníka.

V čom spočívala tzv. rímska fáza procesu blahorečenia?

Na Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne bola 27. februára 2018 odovzdaná dokumentácia ukončenej diecéznej fázy procesu blahorečenia. Na Kongregácii najprv manuálne preskúmali, že boli odovzdané dve identické kópie originálneho spisu a či sú usporiadané podľa požiadaviek procesu. 21. júna 2018 Kongregácia zaslala Misijnej spoločnosti list, že treba doplniť svedectvá aspoň piatich, najlepšie desiatich svedkov, ktorí by podali svedectvo o tom, aká je povesť svätosti a mučeníctva Božieho služobníka. Vypovedali dvanásti svedkovia rôznych vekových kategórií. Tento tzv. suplementárny proces bol ukončený 27. februára 2020 a kuriér zaniesol osobne spisy do Vatikánu. Diecézna fáza sa končí a definitívne sa začína rímska fáza vydaním dekrétu o validite procesu, teda že boli splnené všetky požiadavky zo strany Kongregácie a že spis je kompletný. Tento dekrét bol vydaný 26. júna 2020. 23. októbra bol menovaný relátor, ktorého úlohou bolo zostaviť zo spisov skúmania tzv. Positio super martirio, v ktorom mal dokázať, že Ján Havlík je mučeník. Tento spis dostali na posúdenie teológovia, ktorí vypracovali posudok. Ten dostali na posúdenie členovia zboru kardinálov, ktorí zasadali 5.decembra 2023. 14. decembra 2023 Svätý Otec František prijal na audiencii kardinála Marcela Semerara, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých a schválil – okrem iných – aj dekrét o mučeníctve Jána Havlíka.

Čo bolo na procese najdôležitejšie?

Dôležitý bol prvý krok: začať samotný proces beatifikácie. My, členovia Misijnej spoločnosti, ľudovo nazývaní lazaristi, sme ho nezačali, my sme ho neiniciovali, nejavili sme záujem o beatifikáciu našich spolubratov, ale keďže Janko Havlík bol našim novicom, študentom, boli sme povzbudzovaní od jeho spolužiakov a spoluväzňov, aby sme začali proces beatifikácie. Oni nás upozorňovali, že máme veľký poklad, ktorý si nevšímame. Napríklad spoluväzeň Hieroným Mokrohajský spolu s Antonom Srholcom už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia napísali sto štyridsaťpäť stranový samizdat Oceľové srdcia, v ktorom nádherným spôsobom opisujú  hrdinský život a čnosti Jána Havlíka. Píšu o ňom ako o anjelovi vo väzení. Neskôr vydáva don Anton Srholec knihu Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, kde ukazuje Jána Havlíka ako svetlo v tmách komunistických koncentračných táborov. Neskôr vychádzajú ďalšie publikácie: Svedectvo mladosti od Heleny Slávikovej, Zomrel po stojačky od tej istej autorky, básnická zbierka Anjel v cele od Jozefa Tomášika a neustále prichádzali podnety od spoluväzňov, zvlášť od doktora Vojtech Krištína, Antona Havlíka, pátra Ludovíta Remiša, od sestričiek, ktoré ho poznali, aby sme iniciovali beatifikačný proces. Dôležité boli všetky ďalšie kroky od vytvorenia komisie, cez vypočúvanie svedkov, ktorí ho poznali, skúmanie archívnych materiálov, lekárske dokumenty až po nevídanú popularitu medzi ľuďmi.

V čom tkvie veľkosť tohto budúceho nového blahoslaveného?

Od študentských čias sa Janko prejavoval ako hrdinská, čistá duša. Keď boli odsúdení spolu s vincentínskymi seminaristami aj laici, u ktorých bývali v Nitre naši novici a seminaristi, dva roky po maturite Janko na súde v Nitre prehlásil: „Slávny súd, prosím, aby ste laikom, ktorí sú kvôli nám odsúdení, odpustili a ich tresty dali nám seminaristom a mne najviac.“

Ďalšia jeho veľkosť spočívala v tom, že Ján nebol politický väzeň. Vo väzení bol pre náboženské záležitosti. Väzenie vnímal ako najideálnejšie pôsobisko pre evanjelizáciu medzi vyvrheľmi spoločnosti. Keď bola v roku 1960 všeobecná amnestia, prepustení boli mnohí politickí väzni, protikomunistickí bojovníci, Jankovi spolužiaci, ale on ostáva ešte dva roky vo väzení, ba dokonca má ešte druhý súd, ako „nenapraviteľný“, kvôli duchovným aktivitám medzi väzňami. Pritom po návrate z väzenia nikdy nehovoril zle o svojich mučiteľoch.

Čo očakávate od nového blahoslaveného?

Ján Havlík bol nespravodlivo uväznený ako mladý človek. Celý jeho život vo väzení je permanentným, nádherným, hrdinským, umeleckým i spirituálnym dielom. Preto môže byť inšpiráciou práve pre mladých. Zvlášť ľudí, ktorí sú frustrovaní z nenaplnených plánov môže stimulovať k novému pohľadu na utrpenie a nové šance, ktoré môžu objaviť a ktoré nikdy neokúsia tí, čo žijú vo vatičke, v skleníku a v zdanlivých úspechoch.

Čo to znamená pre Slovensko, pre Misijnú spoločnosť a pre celú Cirkev na Slovensku a vo svete?

Prečo sú otvorené a vystavované fašistické koncentračné tábory ako múzeá? Aby sme sa vyžívali v bolestiach iných? Určite preto, aby sme sa nechali poučiť, k akým zverstvám môže priviesť človeka totalitné ovládanie a manipulácia s ľuďmi. Čomu môže napokon človek privoliť, kam až môže klesnúť. A keďže v našich slovenských dejinách máme obdobia povojnových čias slobody, „totalitnej slobody“, keď sa u nás vykonávali činy skoro ako za vojny, ale nie voči cudzím nepriateľom, ale voči svojim najcennejším bratom a sestrám, môžeme tieto skutočnosti skrývať pod koberec?

Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 a z 3. na 4.mája to sú poučné kapitoly z našich slovenských dejín. Ich cieľom bolo obsadiť kláštory, vysťahovať rehoľníkov, dať ich do pracovných koncentračných táborov a zmocniť sa ich majetku po vojne. V čase mieru boli čímsi brutálnym. Na Slovensku „Akcia K“ postihla viac ako tisíc rehoľníkov, šestnásť rehoľných rádov a zlikvidovala činnosť vo viac ako deväťdesiatich kláštoroch. Komunistický režim likvidáciou kláštorov zmaril všetky kultúrne, duchovné, výchovné, vzdelávacie, zdravotnícke, umelecké a sociálne aktivity rehoľných rádov, ktoré tu mali sto-, tristo- a  niektoré až osemstoročnú tradíciu a ďalších štyridsať rokov za ne nenašiel náhradu. Nevinne mučený, mladý, čistý človek Ján Havlík je jeden z mnohých nevinne trpiacich. Beatifikáciou sa stáva ich predstaviteľom,  reprezentantom a ich hlasom. Slovensko a celý svet v súčasných moderných totalitných útokoch na človeka potrebuje morálnu autoritu, posilu a inšpiráciu pri záchrane prirodzeného života, rodiny a pravej slobody. Jánov život sa na prvý pohľad zdá akoby nevydarený, nenaplnený, neuskutočnili sa jeho pôvodné misionárske plány. On ho však vnímal, ako jedinečný. V celom jeho pobyte vo väzniciach je neustále napojený na transcendentno, ani jeden deň neprežil naprázdno… Každý životný príbeh aj ten naoko nevydarený, prežitý s Kristom sa môže stať geniálnym životom.

Ako sa s ním môže verejnosť lepšie zoznámiť (cez web a podobne)?

O Jankovi je dostupných niekoľko už spomenutých publikácii, jedna z nich je dokonca aj vo forme audionahrávky na CD, takže sa dá ľahko vypočuť aj v aute cestou do práce. Dostupná je jedna publikácia v češtine a jedna v taliančine. Na príprave ďalších sa intenzívne pracuje. Už čoskoro vyjde románové spracovanie jeho života od dona Jozefa Luscoňa SDB, ktorý podobne spracoval život Titusa Zemana, Anky Kolesárovej či biskupa Jána Vojtaššáka. V archíve RTVS je k dispozícii rozhlasová hra z pera Petra Janků, ktorý podobne spracoval život Titusa Zemana a Anky Kolesárovej. No a pripravuje sa aj dokumentárny film, ktorý by mohli diváci vidieť už na jar 2024. Samozrejme tie základné info sa dajú zistiť aj na internete – stránka www.vincentini.sk, ale aj na pripravovanej novej stránke kde bude všetko aktuálne aj k samotnej slávnosti blahorečenia.

Vieme už povedať, kedy a kde bude slávnosť blahorečenia?

O mieste a termíne blahorečenia je ešte trocha predčasné hovoriť, aj keď isté indície tu už sú. Verejnosť bude o tejto udalosti informovaná v dostatočnom časovom predstihu. Už teraz sa tešíme na túto slávnosť a osobnú účasť všetkých, ktorých Jankov život oslovil.

ZDROJ: tkkbs

Vatikán 14. decembra (TK KBS) Slovensko bude mať nového blahoslaveného.

Svätý Otec František prijal na audiencii kardinála Marcela Semerana, prefekta Dikastéria pre kauzy svätých. Medzi ôsmimi dekrétmi, ktoré dnes schválil, bol aj dekrét o mučeníctve Jána Havlíka. Ide o bohoslovca Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý zomrel v roku 1965 ako 37-ročný na následky mučenia v komunistických väzniciach.

Ján Havlík tak bude blahorečený a stane sa tak ďalším svedkom z obdobia prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom, ktorého mučeníctvo Cirkev oficiálne uznala. Pápež František dnes na audiencii u prefekta Kongregácie schválil dekrét o mučeníctve Jána Havlíka CM in odium fidei, teda z nenávisti k viere.

Informovalo o tom Tlačové stredisko Svätej stolice.

Provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul: Najkrajší vianočný dar 

„S veľkou radosťou som dnes prijal správu o rozhodnutí Svätého Otca Františka zapísať do zoznamu blahoslavených aj nášho spolubrata, seminaristu Janka Havlíka. Zomrel pre svoju vieru a vernosť Cirkvi, ktoré nedokázali zlomiť ani krutosti väzenia, kde strávil 11 rokov svojho mladého života. Nikdy sa nestal kňazom, aj keď ním naozaj túžil byť, no napriek tomu bol skutočným misionárom, ktorý zapaľoval iných svojou hlbokou vierou, ale aj dobrotou a ľudským prístupom.

Pre celú duchovnú rodinu sv. Vincenta je toto rozhodnutie asi tým najkrajším a nielen vianočným darom, ktorým nám pápež mohol dať. Veľmi si to vážime a zo srdca ďakujeme,“ uviedol v reakcii provinciál Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Tomáš Brezáni CM.

K reakcii bolo vydané AUDIO

Arcibiskup Zvolenský: Ďakujeme pápežovi Františkovi za tento veľký dar

„Dnešný deň 14. december 2023 je pre nás veľmi radostný, lebo dnes sme sa dozvedeli, že Svätý Otec František podpísal dekrét o mučeníctve Božieho služobníka Janka Havlíka,“ uviedol arcibiskup Zvolenský. Je to podľa jeho slov „veľká radosť pre vincentínsku rodinu, ale aj pre Bratislavskú arcidiecézu, z ktorej Janko Havlík pochádzal.“

Zdroj: Bratislavská arcidiecéza, Vladimír Krištín

„Ďakujeme pápežovi Františkovi za tento veľký dar a tešíme sa, že budúci rok budeme mať možnosť aj sláviť vonkajšiu slávnosť jeho blahorečenia,“ dodal arcibiskup Zvolenský, ktorý pred časom otvoril i uzatvoril diecézny proces blahorečenia Jána Havlíka.

K reakcii bolo vydané AUDIO 

Kto bol Ján Havlík?

Ján Havlík je rodákom z Vlčkovian neďaleko Skalice, ktoré sú dnes súčasťou obce Dubovce. Narodil sa 12. februára 1928 ako najstarší zo štyroch detí. Rodina bola veľmi chudobná. Jeho rodičia boli veriaci ľudia, ovplyvnila ho aj jeho teta Angela, ktorá bola vincentkou. Janko chodil osem kilometrov pešo do školy v Holíči.

V roku 1943 sa v Banskej Bystrici stal žiakom apoštolskej školy Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Pri povstaní v auguste 1944 boli žiaci najprv premiestnení do Trnavy, potom odišli domov. Po skončení vojny sa Janko do Banskej Bystrice vrátil, aby štúdium dokončil. V máji 1949 zložil maturitu.

O rok neskôr, v máji 1950, bol Havlík spolu s ostatnými novicmi násilne odvezený z apoštolskej školy do „preškoľovacieho ústavu“ v obci Kostolná. Nasledovali nútené práce pri stavbe Priehrady mládeže v Nosiciach, kde musel zostať do augusta 1950. Našiel si potom podnájom v Nitre a pri zamestnaní pokračoval v štúdiu teológie.

Dňa 29. októbra 1951 vtrhli do podnájmu ozbrojené sily ŠtB, Havlík a jeho spolubývajúci boli zatknutí. Vo vyšetrovacej väzbe, kde bol podrobený mučeniu, zostal 15 mesiacov. Vo februári 1953 bol v Nitre v rámci procesu Štefan Krištín a spol. odsúdený za vlastizradu na 10 rokov väzenia. Bol prevezený do pracovného tábora Rovnosť u Jáchymova, kde pracoval v uránových baniach.

Na konci leta 1958 bol obžalovaný druhýkrát kvôli misijnej službe spoluväzňom. Čakala ho vyšetrovacia väzba v Ruzyni, kde bol podrobený ťažkej psychickej tyranii, takzvanému „mučeniu v bielych rukavičkách“. Pri súdnom procese mu bol trest navýšený o ďalší rok. Jeho zdravotný stav bol však už v roku 1960 natoľko zlý, že musel byť prevezený do väzenskej nemocnice vo Valdiciach. Po niekoľkých mesiacoch bol premiestnený do väzenskej nemocnice v Ilave.

V októbri 1962 bol síce prepustený na slobodu, ale s podlomeným zdravím, na ktorom sa vážne podpísalo fyzické trápenie i psychické stresy. Zomrel na Vianoce v roku 1965 vo veku 37 rokov na následky neľudského zaobchádzania. Diecézna fáza procesu blahorečenia trvala necelých päť rokov. Uzavreli ju 24. februára 2018.

V októbri 2021 bolo ukončené „Positio super martyrio“ Božieho služobníka Jána Havlíka. Tzv. positio obsahuje materiál dôkazov, dokumentov a svedectiev o mučeníctve Božieho služobníka. Pripravené positio skúmali konzultori, teológovia Kongregácie pre kauzy svätých. Pápež František 14. decembra 2023 rozhodol, že uzná mučeníctvo Jána Havlíka (Zdroje životopisu: Vincentíni/Archív TK KBS)

Rozšírený životopis prináša Slovenská redakcia VaticanNews

(podľa stránky Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul)

Chronológiu procesu blahorečenia Jána Havlíka je možné nájsť TU. 

Chronológiu posledných blahorečení Slovákov na Slovensku a v Ríme je možné nájsť TU.

ZDROJ: tkkbs

„MILOSRDENSTVO“: SLOVO, KTORÉ MA NAJVIAC OSLOVUJE

Zvláštne a všeobecné spytovanie svedomia

Drahí členovia Hnutia Vincentskej rodiny!

Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Čoskoro sa otvoria brány Adventu a opäť nám bude ponúknutý čas milosti: čas pozrieť sa na seba, čas pozerať k nebu, dňom i nocou sa obracať k Ježišovi, ktorý nás bude inšpirovať nielen k príprave na Vianočné obdobie, ale aj na položenie nového, pevného základu pre náš duchovný dom. Nebude obmedzený len na určitú časť roka, ale pôjde o nepretržitú výstavbu tohto domu podľa toho, aký sen má Ježiš s každým z nás. Je zameraný na náš spoločný cieľ: dostať sa do Otcovho domu, poznať plnosť kráľovstva, tešiť sa              z večného života, byť s Ježišom a miliardami svätých, ktorí nás navždy očakávajú v nebi!

V jednom príbehu sa hovorí o kráľovi, ktorý rád čítal. Vo svojom zámku mal množstvo, niekoľko stoviek metrov dlhých knižníc, dopĺňaných novými knihami, ktoré si pre svoju mimoriadne zvedavú myseľ kupoval. Počas svojho života prečítal tisíce kníh.

Kráľ však zostarol a trpel nevyliečiteľnou chorobou. Lekári mu povedali: „Zostáva vám už len 6 mesiacov života“. Keďže kráľ mal veľmi rád knihy, nariadil asi sto člennej skupine ľudí, aby šli do jeho početných knižníc, prečítali tisíc kníh, ktoré ešte nečítal, a vybrali sto z nich, pretože dúfal, že si ich ešte bude môcť prečítať.

Po štyroch mesiacoch predložila skupina čítačov kráľovi zoznam sto kníh, vybraných      z pôvodnej tisícky. Kráľov zdravotný stav sa však medzičasom zhoršil a on si uvedomil, že za dva mesiace života, ktoré mu lekári ešte dávali, nebude schopný prečítať sto kníh.

Kráľ požiadal skupinu čítačov, aby zostavili nový zoznam a zo sto kníh vybrali iba desať. Tentokrát sa vrátili oveľa rýchlejšie. Po mesiaci vybrali desať kníh, ktoré priniesli kráľovi, no jeho zdravotný stav sa ešte viac zhoršil. Kráľ takmer stratil zrak a jeho schopnosť čítať bola značne obmedzená. Uvedomil si, že za ten čas, ktorý mu ešte zostáva, nestihne prečítať už ani desať kníh.

Kráľ stále dúfal, že si pred smrťou bude môcť prečítať aspoň jednu knihu. Požiadal teda skupinu čítačov, aby do dvoch týždňov vybrali iba jednu knihu. Skupina splnila svoju úlohu a o dva týždne sa vrátila ku kráľovi, ktorý už umieral.

Kráľ úplne oslepol, takmer ohluchol, bol zoslabnutý a denne spal veľa hodín. Občas však bola jeho myseľ jasná a bdelá. Mal dosť síl na to, aby požiadal skupinu o prečítanie tejto knihy za jeden deň a jej zhrnutie do jediného slova. Kráľ cítil, že to už bude posledný deň jeho života.

Skupine, ktorá celú noc spoločne čítala túto jednu knihu, sa podarilo vrátiť s jediným slovom z tisícky kníh, ktoré prečítali počas predchádzajúcich mesiacov. Na druhý deň ešte zavčas rána prišla skupina ku skonávajúcemu kráľovi, ktorý už len kde-tu precitol, a povedala mu: „Pane, počas týchto posledných mesiacov sme mali milosť prečítať množstvo kníh. Ako ste nás žiadali, dnes pred vami stojíme s jediným slovom, ktoré vyjadruje všetko to, čo bolo napísané v mnohých knihách, a tým slovom je: LÁSKA“.

Ak by sme sa pustili do čítania celého Nového zákona s konkrétnym cieľom – nájsť jediné slovo, ktorým by sme mohli vyjadriť jeho podstatný význam, obsah a posolstvo, väčšina z nás by pravdepodobne uviedla slovo “LÁSKA”. Niektorí by, samozrejme, mohli nájsť iné slovo, ktoré sa ich v určitej chvíli životnej púte dotklo ešte hlbšie ako slovo “LÁSKA”. Pokiaľ ide o mňa, keby som si dnes mal vybrať jedno slovo, ktoré zachytáva celý Nový zákon, bolo by to slovo “MILOSRDENSTVO”.

Od čias sv. Vincenta a na jeho odporúčanie zaraďuje Misijná spoločnosť a Spoločnosť dcér kresťanskej lásky denné praktizovanie zvláštneho a všeobecného spytovania svedomia medzi cvičenia, ktoré dynamizujú ich duchovný život. Zakladateľ misionárom pripomína, že      s pomocou Božej milosti tieto cvičenia podporujú sebapoznanie a stálu túžbu naprávať sa a zdokonaľovať, aby sa vykorenili chyby a zakorenili čnosti (Porov. Všeobecné pravidlá X, 9; Štatút 19).

Zvláštne spytovanie svedomia sa obvykle koná okolo poludnia alebo pred obedom. Pod láskavým Božím pohľadom si osoba v krátkosti zopakuje predsavzatie              z ranného rozjímania, aby posilnila túžbu a odhodlanie uskutočniť ho a prosí o milosť potrebnú na jeho splnenie. Sv. Vincent v príhovore k dcéram kresťanskej lásky vysvetľuje význam tohto cvičenia: „Dcéry moje, buďte  verné aj v spytovaní svedomia pred obedom. Viete, že sa má vzťahovať na predsavzatie z ranného rozjímania. Poďakujte Bohu, ak ste ho    z jeho milosti uskutočnili, alebo ho proste o odpustenie, ak ste ho z nedbanlivosti nesplnili“ (Coste IX, 43; Konferencia 6, „Vysvetľovanie pravidiel“, 16. augusta 1641).

Večer pred spaním si má každý v hlbokom vnútornom i vonkajšom tichu vykonať všeobecné spytovanie svedomia, v perspektíve zhodnotenia života, v prvom rade preto, aby poďakoval Pánovi za prijaté dobrodenia, a tiež aby prosil o odpustenie, pripravil sa na obrátenie, vytrval v dobrom a vyhol sa všetkému, čo mu odporuje. Takto zaspávame s dobrou myšlienkou a srdcom v Bohu. „Mlčanie budete zachovávať od večerného spytovania svedomia do rozjímania nasledujúceho rána, aby toto vonkajšie stíšenie uľahčilo rozhovor vášho srdca s Bohom. Zachovajte ho predovšetkým večer tesne pred spaním, kedy si urobíte krátku poklonu a prijmete Božie požehnanie“ (Coste IX, 7; Konferencia 1, „Vysvetľovanie pravidiel“, 31. júla 1634).

Svätý Vincent de Paul – „mystik lásky“ – nás všetkých členov Hnutia Vincentskej rodiny zjavne povzbudzuje, aby sme každý deň využívali úžasné prostriedky, akými sú zvláštne a všeobecné spytovanie svedomia, a to v túžbe po obrátení, čo nás vedie k svätosti.

Výraz „spytovanie svedomia“ môže vyvolať negatívnu reakciu, ako niečo, čo už nemá žiaden význam, alebo čomu sa radšej vyhnem, než by som sa mal konfrontovať s tým, v čom ma Ježiš vyzýva k náprave. Ak ho pokladáme za chvíľu, kedy nás Ježiš ako prísny sudca bude uvádzať do rozpakov pri poukazovaní na naše slabosti, hriechy, zlyhania, a to dvakrát za deň a deň čo deň, niet divu, že hľadáme spôsob, ako sa tomu vyhnúť.

V skutočnosti je to naopak. Ježiš túži mať príležitosť, aby nám v týchto dvoch momentoch dňa, kedy sa v tichu zastavíme, mohol prejaviť svoju lásku a milosrdenstvo. Toto sú chvíle, kedy sa môžeme vrátiť ku každodennému čítaniu Svätého písma, najmä Nového zákona, a nájsť jedno slovo, ktoré pre nás zhrnie celé posolstvo Nového zákona, či už je to “LÁSKA”, “MILOSRDENSTVO”, alebo iné slovo, ktoré sa nás hlboko dotýka. V takejto perspektíve sa môžeme nesmierne radovať z týchto príležitostí, ktoré oživujú v našom srdci túžbu meniť sa, obrátiť sa, usilovať sa o svätosť.

Každá kongregácia, laické združenie a jednotlivec patriaci do Hnutia Vincentskej rodiny môže mať svoje osobitné duchovné tradície. Chcel by som vyzvať kongregácie, ktoré od svojho vzniku praktizovali zvláštne a všeobecné spytovanie svedomia a ktorých členovia na svojej duchovnej ceste z nejakého dôvodu od tejto praxe úplne upustili, aby oživili a obnovili tento dar vo svojich komunitách a v živote každého svojho člena. Ďakujem kongregáciám, ktoré denne zostali verné týmto dvom chvíľam milosti, za ich svedectvo a príklad.

Rovnako ďakujem za príklad a svedectvo každému laikovi – či už je alebo nie je členom nejakého združenia –, ktorý počas dňa využíva tieto dve chvíľky ticha s Ježišom. Členov kongregácií alebo laikov, ktorí to doteraz vo svojom živote modlitby nepraktizovali, pozývam, aby začali praktizovať tieto dva každodenné momenty stretania sa s Ježišom.

Stojíme pred Ježišom, ktorý je “LÁSKA” a “MILOSRDENSTVO”.

Advent nám dáva príležitosť posilniť základy nášho života oživením týchto dvoch každodenných chvíľ milosti, alebo ich od tohto Adventu začať praktizovať ako cestu, na ktorej môžeme jasnejšie vidieť Ježišovu tvár „tu a teraz“ a v jej plnosti naveky!

Váš brat vo svätom Vincentovi

Tomaž Mavrič, CM

Generálny predstavený

Deti a mladí zo Združenia mariánskej mládeže v Košiciach mali 18. 11. možnosť osláviť siedmy ročník svetového dňa chudobných spolu so sestrami Vincentkami. Plní nadšenia sa stretli u sestier, aby mohli darovať chudobným kúsok zo svojho srdca. Spoločne napiekli pre chudobných makové buchty a banánové jednohubky, aby nimi trošku obohatili obed chudobným. Tváre chudobných sa rozjasnili, keď o 13-tej hodine okrem bežnej polievky dostali z rúk mladých aj sladký prílepšok. Väčšou hodnotou však bola ich prítomnosť. Sami mladí potvrdili, že to bol pre nich veľmi silný moment. Niektorým sa takýmto spôsobom splnila túžba niekoho obdarovať, iní odtiaľ odišli oslovení jednoduchosťou a pokorou chudobných.

Ďakujeme všetkým v mene  našich chudobných… Reportáže si môžete pozrieť: TU a  TU

50 rokov. Veľa alebo málo? Život sestry Agnešky sa počas tohto obdobia určite formoval, menil čo ju posúvalo k hlbšiemu, vernejšiemu a bližšiemu vzťahu s Ježišom. Podoba jej služby Kristovi v chudobnom bola rôzna. Vždy však bola a je svedectvom ženy, sestry, ktorá je srdcom blízko Boha a ochotnými rukami blízko chudobného, ktorému treba pomôcť a ktorého na svojej ceste stretáva… Pri tejto príležitosti sme jej položili niekoľko otázok: 

1. Sr. Agneška, tento rok osláviš 50 rokov svojho zasvätenia Pánovi. Veľa detí si v rannom veku predstavuje, ako bude ich život vyzerať, keď budú dospelé. Aké boli tvoje plány v tom veku?

Aké boli moje plány? Mala som rada prírodu, kvety, lesy a žblnkajúce potôčiky. Rada som sa hrávala s deťmi. Mojou túžbou bolo raz sa vydať, mať veľa detí a svoj domček, ale Pán mal pre mňa inú cestu, s ktorou som vôbec nepočítala.

2. Kedy si si uvedomila, že chceš život zasvätiť Bohu?

V našej farnosti pôsobili sestry. Dievčatá k nim chodievali, ale ja som mala iné plány. Raz, keď bola nedeľa Dobrého pastiera, kňaz hovoril o povolaní. Nato sa ma mamka jedného dňa opýtala, či nechcem byť takou sestrou. Poriadne ma to nahnevalo a povedala som jej, či nepočula kázeň. V nej kňaz predsa povedal, že keď si Pán povoláva do služby človeka, ten musí počuť jeho hlas. Nestačí len chcieť… Potom som bola u sestier na brigáde v Čechách. Sestry tam rozprávali, že jedna z nich opustila povolanie, ale že je to škoda, lebo určite mala povolanie.

3. Ako ťa tieto slová ovplyvnili? Nastala v tvojom živote nejaká zmena?

Po dlhšom čase som v noci počula hlas: „Ty musíš ísť miesto nej ako náhrada. Vtedy začal môj vnútorný boj, pretože ja som nechcela byť rehoľnou sestrou. Bola to poriadna skúška. Hlas sa znovu ozýval v srdci, bol silný. Nevedela som, čo mám robiť, hľadala som riešenie, trápila som sa, odmietala som všetko. Po dlhších skúškach a bojoch som sa pýtala, čo mám robiť a prosila som Pána, aby mi ukázal cestu, po ktorej mám kráčať. Hlas zvíťazil a ja som Pánovi povedala: „Tu som, chcem plniť tvoju vôľu.“ Vtedy sa mi vrátil do duše pokoj.

4. Ako reagovala tvoja rodina a priatelia na túto zmenu?

Bola totalita, nikto nesmel vedieť, že som rehoľná sestra, ani rodičia. Po dlhšom čase som to povedala mame. Rozplakala sa, a povedala mi, že aj keď prídu ťažkosti a boje, aby som sa  nikdy neobzerala späť. Keď som po totalite prišla prvýkrát domov v rehoľnom rúchu, bolo to prekvapením pre príbuzných i okolie.

5. Keď porovnáš svoj život s tým súčasným, chýba v ňom teraz niečo? Musela si sa niečoho vzdať? Čím sú naplnené tvoje dni v súčasnosti?

Každé povolanie je tajomstvom, je výzvou k sebadarovaniu, nezaslúženým darom, preto z hĺbky srdca ďakujem za všetky dary a milosti a za to, že môžem slúžiť Kristovi v chudobných. Stále je to nádherné dobrodružstvo s Ním. V Evanjeliu sa píše: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40) Táto služba ma napĺňa radosťou. Mojou súčasnou misiou je služba vo farnosti. Duchovná služba, návšteva starých, opustených, účasť na podujatiach farnosti, služba ucha a tiež som koordinátorkou ZZM a provinciálnou radkyňou.

6. Čo považuješ za osobitne cenné, alebo azda najcennejšie zo životných skúseností, čo ti Pán Boh dal za tie roky?

Byť s Ním, vložiť svoj život do Jeho rúk, spoznávať ho skrze Evanjelium a konať podľa  jeho príkladu. Túžiť po  svätosti. Často som čerpala silu z vety: „Pane Ty si moje všetko, v teba skladám dôveru.“

7. Čo by si odkázala mladému človeku, dieťaťu 21. storočia, človeku, ktorý dnes začína vnímať vo svojom srdci, že ho Pán azda volá k službe druhým, zasvätiť sa službe dobra a lásky, a zároveň si uvedomuje, že má celý život pred sebou a stojí pred rozhodnutím nasadiť všetko?

Nebojte sa priblížiť k Bohu, darujte mu svoj život. On vám to vráti stonásobne a urobí vás šťastnými. On vás nesklame, je verný.

Ďakujme spolu s ňou za tento veľký DAR a sprevádzajme ju svojimi modlitbami. 

Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Romulu Annu Ambrózovú dcéru kresťanskej lásky.

Zomrela 26. októbra 2023 v Nitre, v 96. roku života a 76. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.

Posledná rozlúčka so zosnulou bude v pondelok 30. októbra 2023 o 10.00 h. v Nitre na Mestskom cintoríne.

Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Nitre.

Prosíme, aby ste pamätali na ňu v modlitbách a pri najsvätejšej obeti.

Requiescat in pace!

Vo štvrtok 19. októbra 2023 navštívili sestry z komunity Nitrianske Pravno a členky Spolkov kresťanskej lásky sociálne zariadenia v Handlovej, ktoré zastrešuje nezisková organizácia Jazmín. Sú to dva Útulky pre ľudí bez domova a útulky pre rodiny. V týchto zariadeniach sa snažia podať pomocnú ruku ľuďom, predovšetkým obyvateľom mesta Handlová, ktorí sa ocitnú v krízovej životnej situácii. Tieto zariadenia poskytujú pomoc klientom, ktorými sú týrané ženy, matky s deťmi v krízovej situácii, ľudia bez domova vrátane seniorov, ktorí sa nachádzajú v hmotnej a sociálnej núdzi.

Sestra Štefánia prítomným pútavo porozprávala o dare Zázračnej medaily, ktorou boli všetci obyvatelia obdarovaní. Na chvíľu sme vytvorili malé spoločenstvo, v ktorom nás oni obdarovali svojimi životnými príbehmi, porozprávali nám ako žijú a ako napĺňajú svoje dni. Na záver sme každého obdarovali balíčkom perníkov.

Nech je dobrý Boh oslávený v každom človeku, ktorého sme počas týchto dní mali možnosť stretnúť.

Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Kandidu Annu Kaclíkovú dcéru kresťanskej lásky.

Zomrela 20. októbra 2023 v Mendryke, v 93. roku života a 73. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.

Posledná rozlúčka so zosnulou bude v utorok 24. októbra 2023 o 10.00 h. na cintoríne vo Svitavách.

Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Mendryke.

Prosíme, aby ste pamätali na ňu v modlitbách a pri najsvätejšej obeti.

Requiescat in pace!

Pri príležitosti sviatku sv. Lukáša apoštola, ktorý je aj patrónom lekárov a liečiteľov navštívil 19. októbra 2023 Hospic – Dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre pomocný nitriansky biskup Mons. Peter Beňo. V rámci toho spolu s pátrami Spoločnosti Božského Spasiteľa – Salvatoriánmi pôsobiacimi v Nitre a zabezpečujúcimi duchovnú službu v hospici, celebroval svätú omšu v miestnej kaplnke sv. Bernadetky, ktorú obetoval za lekárov, zdravotníkov, pracovníkov a dobrovoľníkov pôsobiacich v hospici. Vo svojom príhovore biskup Peter uvažoval nad príkladom sv. Lukáša apoštola, ocenil službu zdravotníkov a povzbudil prítomných do života vo viere a v obetavej milosrdnej službe pacientom hospicu. Po skončení liturgickej slávnosti navštívil biskup Peter pacientov na lôžkach a so zdravotníkmi a zamestnancami sa stretol pri skromnom agapé. Pozornosť, ktorú Nitrianska diecéza Hospicu u Bernadetky v Nitre aj takouto formou je povzbudením pre personál, ktorý sa často musí potýkať nielen s ťažkosťami spojenými s náročnou službou pri pacientoch v terminálnych štádiách ochorení, ale aj ťažkosťami spojenými s chodom a zabezpečením jeho samotnej činnosti.

Prevzaté: Biskupstvo Nitra