25 rokov v povolaní DKL…

Ponúkol si mi svoju dlaň

a ja nesmelo som vystrela tú svoju.

Nechcel si za ňu žiadnu daň,

v tom tvojom geste všetko si mi dal.

Prosím Ťa, Pane, chyť ma pevne,

nech nikdy nestratím ten dar.

Ty a ja a naše dlane

pevne uchytené v jeden pár.

Takto chcem kráčať verne, stále.

Nechať sa viesť cez strmé skálie, ruka v ruke, prepletené tváre.

Aj takýmito slovami, by sme mohli opísať dobrodružstvo štyroch našich spolusestier, ktoré si práve v dnešný deň pripomínajú svoj vstup do Spoločnosti DKL. Počas 25 rokov vystriedali viacero komunít i stretli množstvo chudobných, ktorým mohli slúžiť. No snáď najväčším dobrodružstvom ich putovania v povolaní DKL bolo ich budovanie osobného vzťahu s Ježišom Kristom. Ako ony samé vnímajú tento požehnaný čas nám nakrátko priblížili vo svojich odpovediach na položené otázky:

1. Svojím „ÁNO“ pre povolanie v službe chudobným si sa rozhodla stať DKL. Čo zohralo pri tomto tvojom rozhodnutí najdôležitejšiu úlohu?

M: Nejdůležitější bylo to, že Pán Bůh byl trpělivý a čekal na moje rozhodnutí, neomrzelo ho čekat. Svoje povolání, cestu k poznání a rozhodování, vnímám jako takovou mozaiku, kde se vkládají další a další kamínky a ty pak tvoří ten celek. Každý ten kamínek je důležitý. Zpětně jsem si uvědomila, že v mém srdci vytryskla vroucí modlitba k Panně Marii, které jsem svěřovala mnohé.“ PM, prosím, doveď mě tam, kde budu moci být co nejblíže Pánu Ježíši. „To jsem se modlila denně, nevím, kolik roků. Přišla možnost zasvětit se v Mariánské družině. Za dva roky potom jsem odcházela z domova a konečné rozhodnutí padlo na DC na Svaté Hoře, u Panny Marie a s ní.

Ž: Pred 25 rokmi som odpovedala na volanie Pána. Dôvod, pre ktorý som vstúpila do Spoločnosti, bol príklad starších sestier na Mendryke, kde som bola na brigáde. Videla som tam staršie ale i mladšie sestričky ako si navzájom pomáhajú. Bol to pre mňa príklad ako sa žije v spoločnosti sestier. Po práci sme voľné chvíle prežívali v spoločenstve sestier. Boli to pekné chvíle. 

K: Povolanie som v sebe pociťovala už ako 13 ročné dievča a možno aj skôr. Kam len siaha moja pamäť vždy som cítila, že chcem patriť Paňu Bohu. Priťahovali ma Božie veci. Po sv.omši vo farskom kostole všetky deti vybehli počas záverečnej piesne, len ja som ešte zostala a modlila sa s našimi ženičkami rôzne modlitby, ktoré mali vo zvyku modliť sa. Vnímam to ako milosť od Pána, ktorý si ma chcel rezervovať pre seba. Podarilo sa mu to a ja som sa nijako nebránila. Obrovskú úlohu v tom, samozrejme, zahrali moji rodičia a vlastne celá rodina. Keď som sa ako 14-ročná stala kandidátkou u dcér kresťanskej lásky ešte počas ôsmeho ročníka Základnej školy, začala som každý mesiac chodiť na formačné stretnutia z Oravy do Beckova. Rodičia mi nikdy nepovedali, že som príliš mladá, aby som si ešte nechala čas, doštudovala, dozrela…Nikdy. Naopak, otec bol vždy priam hrdý na to, že chcem byť rehoľnou sestrou. Bol šťastný a verím, že mu Pán odmení jeho veľkodušnosť večnou radosťou a že už je s ním. Mamka pre mňa vždy bola a je vzorom svätosti, vzorom prežívania životných krížov, vzorom radosti a šľachetnosti. Ona je mojou najdôležitejšou formátorkou až doteraz. Takže, ak sa vrátim k položenej otázke, tak určite som nesmierne vďačná za rodinné zázemie, skromné a krásne.

A: Rozhodnutie pre DKL – univerzálnosť charizmy a láska Panny Márie, ktorú prejavila Spoločnosti.

2. 25 rokov povolania určite prinieslo v tvojom živote rôzne skúsenosti. Za čo je tvoje srdce najviac naplnené vďačnosťou?

M: Každý den je velkou milostí. Jsem vděčná za každé místo, misii, komunitu sester, spolupracovníky a všechny ty, kterým jsem směla a smím sloužit. Pán mě nikdy nenechal na holičkách, nezlomil nade mnou hůl, ale je věrný, milující a milosrdný. Umí si použít i naše slabosti, křehkosti, aby se naplnil Jeho plán s námi.

Ž: Som vďačná Pánu Bohu za prežitých 25 rokov v službe chudobným. Niekedy boli obdobia ťažšie, ale s pomocou Panny Márie som vytrvala. Uvedomujem si, že je to dar pre mňa a pre mojich príbuzných, že som členkou tak omilostenej Spoločností ako je naša. 

K: Nesmierne ďakujem za každé miesto, kde som mohla prežiť kus svojho života: Pezinok, Nitra, Rajec, Nitra, Nitrianske Pravno, Nitra, Paríž, Nitra a momentálne Košice. Na každom mieste ma Boh predchádzal svojou láskou a pozornosťou. Všade ma niečomu naučil, všade som mohla rozvinúť niečo iné. Ťažko vybrať, za čo som najvďačnejšia, lebo či som pôsobila na Slovensku alebo v zahraničí, všetko malo svoju krásu. No istotne môžem byť osobitne vďačná za skúsenosť v Materskom dome na Rue du Bac, kde som pôsobila priamo v kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily. Ďakujem Panne Márii, že si ma vybrala, aby som jej tam mohla byť aspoň trochu užitočná. Ďakujem za medzinárodnú skúsenosť, ktorá mi pomohla rozšíriť svoje srdce a vnímať všetko s oveľa väčšou „optikou“. No zároveň ďakujem aj za nenápadné úlohy, ktoré môžem v živote plniť tak, že vie o nich iba Pán. Viem, že človek má kvitnúť tam, kde ho Boh zasadí. A tak mu osobitne ďakujem za to, že mi dáva milosť plniť každé poslanie s láskou a radosťou.  

A: Za Prítomnosť osobného Boha, za jeho milujúcu prítomnosť

3. Známe porekadlo hovorí: “Nomen omen“ = „Meno je predzvesť“. Platí to aj o tvojom sesterskom mene, ktoré nosíš?

M: Mám ráda jméno, které mi vybrali a smím ho nosit. Miluji vodu i hvězdy i Pannu Marii. No, zatím si spíše připadám tou, která volá, když se potápí, která hledí na maják a hledá světlo, aby plula správným směrem. Toužím však jako ona, ukazovat druhým směr k Bohu, k věčnosti a ke štěstí. Jsem ráda, že právě DKL kráčí cestou milosrdné a sloužící lásky.

K: Moje krstné meno je Eva. Všetci moji súrodenci majú také „sväté“ mená, len ja nie. Trochu ma to stálo, aby som to prijala. Ale Pán mi to uľahčil, pretože som v Spoločnosti dostala meno sestra Klára. Význam tohto mena je bohatý. Znamená to jasná, priezračná, svetlá… Často sa mi to v mnohých situáciách aj potvrdilo. Mnohé veci mi boli a sú jasné, nerada veci komplikujem, teší ma, keď aj ja vnesiem do niečoho trochu svetla a podobne. Meno Klára je mi teda osobitne blízke a ďakujem, že som ho dostala.

A: Myslím, že áno

4. Ako najčastejšie voláš a oslovuješ Boha na základe svojich životných skúseností v tvojom rozhovore s Ním?

M: Můj Pane a Králi, můj milovaný Spasiteli. Moje jediné Dobro.

Ž: Boh je pre mňa ten, ktorý má najlepšie pozná. Stačí len uveriť tejto Pravde. Toto je každodenná  práca. Vždy znova začínať. Z toho dôvodu Boh je pre mňa OTEC, ktorého sa chcem i naďalej držať. Keď spadnem ON má zdvihne a povie neplač!

K: Už aj z predchádzajúcich riadkov sa dá zistiť ako najčastejšie oslovujem Boha pri rozhovore. Rada mu hovorím „Pán“ alebo „Pane Ježišu“. Chcem, aby on bol Pánom môjho života, aby vládol nad všetkým. On si ma vybral a ja som jeho. Má právo som mnou zachádzať ako sa jemu páči. Nech to však neznie ako nejaká rezignácia. Naopak. Ja svoj vzťah s Pánom prežívam v istote, že On aj tak všetko urobí pre moje dobro, veď ma miluje a už toľkokrát mi to prejavil a dokázal.

A: Jeho Menom

5. Určite vo svojom živote potrebuješ občas REŠTART ako aj my všetci. Čo ti v tom pomáha?

M: Od určité doby si musím hlídat odpočinek. Někdy musí více odpočívat tělo, tedy hledám fyzický odpočinek a zdravý spánek, pěkné společenství. Jindy potřebuje odpočívat hlava, a tak hledám spíše ticho, ráda tvořím rukama drobnosti, vezmu pěknou knihu. Pramenem každého odpočinku a restartem je Pán a setkání s Ním a to mohu vždy a všude.

Ž: Čo mi pomáhalo a pomáha je na prvom mieste čas strávený pred mojím Otcom a potom spoločenstvo spolusestier. To je odrazový most pre mňa, aby služba bola svedectvom, že patrím Bohu.

K: Keď cítim, že začínam vlažnieť, vtedy buď potrebujem dobrú svätú spoveď a zintenzívniť modlitbu alebo viac slúžiť chudobným. Som však veľmi vďačná za to, že mám pekné spoločenstvo a dobré spolusestry, ktoré sú mi povzbudením a oporou. Ďakujem Pánovi, že mi doteraz vždy pomohol prejsť cez ťažšie situácie a naučil ma, že ak budem všetko robiť s láskou, tak budem šťastná. Áno, k reštartu mi pomáha úmysel robiť všetko s láskou a vtedy, hoci sa vonkajšie okolnosti nezmenia, zmení sa postoj môjho srdca a to je ten pravý reštart.

A: Modlitba, prechádzka prírodou, stretnutie s inými a úprimný dialóg

Toto sme my pred 25.rokmi 🙂

Všetkým jubilantkám zo srdca blahoželáme, sprevádzame modlitbou a do ďalších rokov vyprosujeme vernosť a vytrvalosť v slúžiacej láske!