Posts by -bs-

Spoločnosť dcér kresťanskej lásky je prítomná v 96 krajinách a má asi 12 800 sestier a slúži Kristovi v najchudobnejších na piatich kontinentoch. Generálne zhromaždenie DKL sa uskutoční od 29. októbra do 21. novembra 2021 v Materskom dome v Paríži. Ako je zvykom, toto zhromaždenie zhodnotí apoštolské diela celej Spoločnosti v snahe podporiť vernosť charizme a apoštolskej vitalite.

Týždeň duchovných cvičení bude úvodom do tri a pol týždňovej reflexie na tému: EPHATA! Vyjsť za bránu … Ísť v ústrety … Stretnúť sa… Členky zhromaždenia spoločne budú hľadať najlepší spôsob, ako reagovať na dôležité výzvy, akými sú: rešpektovanie ľudských práv a integrálny rozvoj tých najopustenejších v spoločnosti, starostlivosť o náš „spoločný domov“, mystika „spoločného života“, odovzdávanie kresťanskej viery a hodnôt mladým generáciám … vo vernosti Cirkvi a svojej charizme.

Počas tohto zhromaždenia sa uskutoční voľba generálnej predstavenej a jej rady, ktorá je zodpovedná za duchovnú animáciu Spoločnosti DKL a za koordináciu apoštolského úsilia medzi rôznymi provinciami.

Toto medzinárodné podujatie je tiež príležitosťou prehĺbiť odkaz zakladateľov, svätého Vincenta de Paul a svätej Lujzy de Marillac, aby kreatívne prežívali súčasnosť, definovali smery pôsobenia, ako reagovať na dnešné misijné a duchovné výzvy a s radosťou i dôverou vstupovali do budúcnosti.

Zdroj: https://www.filles-de-la-charite.org/en/general-assembly-2021/

Na sviatok sv. Vincenta sme sa pripravovali modlitbou a tiež chystaním dobročinných jarmokov v okolitých farnostiach. V Omsku sme ho nazvali: “Kvapka pomoci núdznym”. Ponúkali sme liečivé čaje z našej záhrady, perníčky a omaľovánky sv. Vincenta, sv. Jozefa a sv. Kataríny Labouré, ručné výrobky sestier – sviečky, púzdra, kabelky… Zároveň sme prezentovali akciu: Taška sv. Vincenta. V každej taške bol návod na použitie: 1. Pomodlite sa. 2. Podeľte sa s tým, s čím môžete: trvanlivé potraviny, drogéria, oblečenie… Druhá časť bola praktická. Organizovali sme sviatok priamo na miestach, kde sa stretávame s chudobnými. Spolu s deťmi sme vymaľovávali omaľovánky a rozprávali o živote a dielach sv. Vincenta. Deti si pripravili scénku, ktorú ostatným zahrali. Pre starších v sociálnej jedálni vymysleli pekný program. Mamy s Centra rozvoja rodiny upiekli koláče. Spolu s bezdomovcami, chorými na tuberkulózu sme si zaspievali a tiež sa porozprávali. Každý z nich dostal už naplnenú tašku sv. Vincenta trvanlivými potravinami. Máme nádej, že všetci chudobní, ktorým slúžime neostali bez pozornosti a pomoci sv. Vincenta. Cez naše ruky tak môžu mnohí ďalší pomáhať iným vo svojom okolí. A tak spolu tvoriť vincentskú rodinu.

Aj tento rok naše sestry v Brne boli súčasťou víkendu pre mladých z Brna a okolia. Odpoveď, ako ho prežila jedna z účastníčok, môžete nájsť teraz priamo v jej slovách: “O víkendu od 24. do 26. září 2021 jsme měli víkend na Vranově s mariánskou družinkou. Jely děti z farnosti Lesná a děti z SMM z církevní základní školy na Lerchove. Letošní téma víkendovky byl sv. Josef. V pátek jsme všichni postupně přijeli na ubytování, které jsme měli v klášteře u kostela na Vranově. Všichni jsme se sešli na zahradě a po rozdání jmenovek a rozdělení do skupinek jsme hráli seznamovací hry. Asi hodinu jsme hráli hry a pak jsme si každý natřel svou destičku ze dřeva, ze které jsme pak vyrobili ikonu sv. Josefa, přilepením obrázku. Po krátkém občerstvení následovalo divadélko o životě svatého Josefa, které hráli naši čtyři vedoucí. Když se setmělo, vyrazili jsme společně do lesa, kousek od ubytování. Každý měl svou lucerničku a měl za úkol sám nebo ve dvojici dojít zpět k ubytování. Za odměnu jsme dostali lístečky do tomboly, která byla v neděli před odjezdem. V sobotu ráno jsme se sešli ke společné ranní modlitbě v kapli a pak šli na snídani. Po jídle jsme se přesunuli na nedaleké hřiště, kde jsme celé dopoledne hráli hry ve skupinkách a sbírali nálepky do mapky a lístečky do tomboly. Po obědě jsme měli polední pauzu, ve které se promítala kreslená pohádka o oslíkovi. Na odpoledne byla pro děti nachystaná pokladovka se sladkou odměnou na konci a starší (od 9. třídy a výš) mohli zůstat na ubytování, kde spolu hráli deskové hry. K večeři jsme si opékali špekáčky u ohně v zahradě. Po večeři jsme měli modlitbu růžence. Při růženci jsme šli malý okruh okolo kláštera a došli jsme až do kostela. Po cestě jsme si svítili svíčkami a celá modlitba probíhala v klidném a příjemném duchu. Z kostela jsme se přesunuli na pokoje a šli spát. V neděli ráno jsme se opět sešli v kapli a po snídani jsme se každý sbalil. V 11 hodin jsme šli na nedělní mši do kostela. Jelikož byla pouť, mohly si děti i zakoupit něco ve stáncích u kostela. Po mši jsme už měli jen oběd a závěrečnou tombolu. Ten, kdo posbíral všechny nálepky do mapky při hrách, se mohl zúčastnit tomboly. Každá nálepka symbolizovala jednu vlastnost, např. odvahu, věrnost, … Pak se už jen losovala čísla a šťastlivec s lístečkem se stejným číslem si šel vybrat dáreček. Po tombole jsme se rozešli pro zavazadla a postupně všichni odjeli domů. Víkend se mi opět líbil, proběhl v krásném přátelském duchu a všichni jsme si ho moc užili.”

Naše sestry Martinskej komunity sa aj tento rok aktívne podieľali na zbierke BOJ PROTI HLADU v Martinských farnostiach. Pomocou mladých napiekli a zabalili perníčky, ktoré potom ponúkli veriacim v ich farnostiach. Nech im dobrý Pán Boh odmení ich štedrosť!

Tohtoročný sviatok nášho zakladateľa svätého Vincenta bol o trocha iný ako predošlé roky. V tento deň pred Večernými chválami začala ďalšiu etapu svojej formácie – POSTULÁT kandidátka Dominika. Počas krátkeho obradu prijala z rúk s. vizitátorky Damiány Pagáčovej Zázračnú medailu, ktorá jej bude pripomínať tento ďalší krok na ceste spoznávania svojho povolania pod ochranou Panny Márie.

Vypočujte si, ako toto stretnutie s odstupom času hodnotí s.Samuela…

Vincentská rodina (VR), hlboko oslovená návštevou a výzvami Svätého Otca Františka na Slovensku, sa rozhodla pozvať všetkých jej členov i všetkých ľudí dobrej vôle zapojiť sa do DEVIATNIKA pred sviatkom sv. VINCENTA. Samotný deviatnik je zostavený z VÝZIEV ku KONKRÉTNEMU SKUTKU MILOSRDENSTVA. Každý deň túto výzvu predloží iná vetva VR pre ostatných. Veríme, že každý deň vykročíme o krok bližšie ku Kristovi v našich chudobných. Preto neváhajte, a zapojte začíname 18. septembra a deviatnik ukončíme v predvečer sviatku sv. Vincenta 26.septembra.

1.DEŇ – Pápež František počas návštevy Slovenska povedal: „Jednota sa dosahuje skôr tým, že robíme niečo pre tých, ktorí nás väčšmi približujú k Pánovi. Podelenie sa s láskou otvára širšie horizonty a pomáha kráčať svižnejšie, prekonávajúc predsudky a nedorozumenia.“ Preto otvorme v jednote svoje „vincentské“ srdce pre PRVÚ VÝZVU…

2.DEŇ – Dnes si pripomenieme slová pápeža Františka mladým: „Aby láska prinášala ovocie, nezabudnite na korene. A aké sú vaše korene? Rodičia a najmä starí rodičia. Oni vám pripravili pôdu. Polievajte korene, choďte k starým rodičom, urobí vám to dobre: položte im otázky, nájdite si čas, aby ste si vypočuli ich príbehy.“ Otvoríme dnes svoje „vincentské“ srdce aj pre DRUHÚ VÝZVU?

3.DEŇ – Keď pápež František hovoril o Márii, poukázal i na tento rozmer: „Mária jednoducho zostáva pod krížom… Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom. Zostať s tvárou plnou slzí, ale s vierou človeka, ktorý vie, že vo svojom Synovi Boh premieňa bolesť na radosť a víťazí nad smrťou.“ Je moje „vincentské“ srdce ochotné prijať aj TRETIU VÝZVU?

4.DEŇ – Pápež František usmerňuje náš pohľad na chudobného, keď hovorí o chlebe takto: „Chlieb, ktorého lámanie evokuje krehkosť, pozýva zvlášť k starostlivosti o tých najslabších. Nech nikto nie je stigmatizovaný alebo diskriminovaný. Kresťanský pohľad nevidí v tých najkrehkejších bremeno alebo problém, ale bratov a sestry, ktorých máme sprevádzať a opatrovať. “Ako dnes moje „vincentské“ srdce naplní ŠTVRTÚ VÝZVU?

5.DEŇ – Ohlasovanie EVANJELIA pápežom Františkom nájdeme najmä v týchto slovách: „Cirkev je spoločenstvo, ktoré kráča spolu a prechádza po cestách života s horiacou fakľou Evanjelia… a túži ostatných pritiahnuť ku Kristovi cez radosť Evanjelia. Aké krásne, keď vieme nájsť nové cesty, spôsoby a jazyky na zvestovanie Evanjelia! A my si môžeme pomôcť ľudskou tvorivosťou, každý z nás má aj túto možnosť, ale veľkým kreatívcom je Duch Svätý! On je ten, kto nás nabáda k tvorivosti! Ako dnes odpovie moje „vincentské“ srdce na PIATU VÝZVU?

6.DEŇ – Dnes si chceme všimnúť slová pápeža Františka, v ktorých môžeme nájsť riešenie i naplnenie pre ŠIESTU VÝZVU: „Spomienky na zranenia môžu nechať skĺznuť k zatrpknutosti, nedôvere, ba aj opovrhnutiu; a podnecujú nás, aby sme sa oddeľovali ohradami od tých, ktorí sú iní ako my. Rany však môžu byť aj priechodmi či otvormi, cez ktoré napodobňujúc rany nášho Pána umožňujú priechodu Božieho milosrdenstva. Jeho milosti, ktorá mení životy a robí z nás šíriteľov pokoja a zmierenia. Toto nás inšpiruje…, aby sme prerušili začarovaný a ničivý kruh násilia, aby sme nastavili druhé líce tomu kto udiera, aby sme dobrom premáhali zlo.“ Ako na to dnes odpovie moje „vincentské“ srdce?

7.DEŇ – Slová pápeža Františka sú aj pre nás povzbudením: „So zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. …Táto viera, ktorá nás pobáda vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi… podľa Božieho štýlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.“ Dokáže dnes moje „vincentské“ srdce naplniť SIEDMU VÝZVU?

8.DEŇ – Pápež František nás učil aj Ježišovmu pohľadu, keď povedal: „Pán nás vidí ako deti: má pohľad Otca, pohľad zaľúbenia v každom dieťati. Ak prijmem tento pohľad na seba, naučím sa vidieť dobre ostatných: zistím, že mám vedľa seba ďalšie Božie deti a uznávam ich ako bratov a sestry.“ Dokáže sa dnes moje „vincentské“ srdce „znížiť“ a naplniť ÔSMU VÝZVU?

9.DEŇ – Slová pápeža Františka o ceste a službe pobádajú aj nás: „Mária sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!“ Dokáže dnes vyjsť moje „vincentské“ srdce zo seba a službou naplniť DEVIATU VÝZVU?

SVIATOK SV.VINCENTA – Pápež František sa nás snaží správne nasmerovať no kladie nám aj otázku: „Ponorme sa do skutočného života ľudí, reálneho života ľudí a pýtajme sa: aké sú ich potreby a duchovné očakávania? Čo očakávame od Cirkvi?“ Zároveň nám ponúkol aj odpoveď: „Potrebujeme tvorivosť Evanjelia. Tvárou v tvár ťažkostiam, tvárou v tvár generácii, ktorá možno neverí, ktorá stratila zmysel pre vieru, alebo ktorá zredukovala vieru na zvyk či viac – menej prijateľnú kultúru, skúsme otvoriť dieru a byť kreatívni! Boh si nás takto praje, každého iného ale všetkých zjednotených okolo Neho. Pán nás vidí spolu!“

Päť rokov pôsobila v Dome svätej Marty vo Vatikáne. Prišla počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. a bola tam i v čase zvolenia pápeža Františka. Rehoľná sestra Samuela Ševčíková zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v rozhovore pre TASR zaspomínala na osobné stretnutia s ním i to, ako menil zaužívané zvyky. Ako hovorí, chcel si zachovať vo svojom živote jednoduchosť. Od roku 2014 pôsobí na Slovensku, momentálne žije v Košiciach a teší sa na stretnutie s pápežom Františkom.

V minulosti ste ako rehoľná sestra pôsobili na viacerých miestach na Slovensku. Ako ste sa dostali do Ríma?

Dostala som sa tam v roku 2009, keď ma moji predstavení požiadali, či by som bola ochotná ísť do služby do Domu svätej Marty. Naše sestry tam pôsobia už niekoľko storočí, od čias pápeža Leva XIII. Trocha som sa zdráhala, predsa len jazyková bariéra, mentalita a podobne. Súhlasila som, že pôjdem na päť rokov a ak to bude potrebné, tak zostanem aj dlhšie. Bola som zamestnaná ako koordinátorka v jedálni. Mala som na starosti, aby všetko bolo na stole.

Boli ste tam i 13. marca 2013, keď bol argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio zvolený za pápeža. Ako si na to spomínate?

Bolo to veľmi pekné a silné obdobie. Zvlášť preto, lebo zostal bývať v Dome sv. Marty. Bola to pre nás novinka, nikdy predtým sa to nestalo. Bol to pekný čas a zároveň milé byť s ním denne v kontakte, pozdraviť sa, potešiť sa, zasmiať sa, ale aj porozprávať sa o vážnych veciach. Bola to nová etapa, myslím, že aj v cirkvi vôbec.

Prečo sa rozhodol bývať v Dome sv. Marty a neuprednostnil Apoštolský palác?

Pýtali sa ho to viacerí, aj deti, keď mal raz stretnutie s nimi a povedal, že vždy chcel byť medzi ľuďmi. Cítil sa dobre medzi ľuďmi. Keby bol v Apoštolskom paláci, tak je s určitou hŕstkou ľudí, s ktorými sa denne stretáva. Do Domu sv. Marty, kde sa koná konkláve, chodí množstvo ľudí z celého sveta a on chcel byť stále medzi ľuďmi a komunikovať s nimi.

Ako si spomínate na prvé stretnutie s pápežom Františkom?

Bolo to v deň jeho zvolenia. Pamätám si, že to bolo večer. Rýchlo sme všetko menili, pretože bol zvolený Svätý Otec. Nevedeli sme, kto to je, boli sme zavretí v dome, nemohli sme ani vychádzať. Keď prišiel do Domu sv. Marty večer okolo 21.30 h, tak sme ho vítali. Bolo to milé, aj keď plné trémy, emócií, ale takých radostných emócií a trémy, pretože sme mali hlavu cirkvi tak blízko. Dovtedy som ani Benedikta XVI. osobne nestretla, len z diaľky som ho videla.

Ako na vás zapôsobil?

Veľmi oduševnene. Myslím, že bol trošičku asi aj prekvapený z voľby, takže bol tiež trochu v strese a tréme. Pôsobil veľmi príjemne. Bolo to plné očakávania, čo by sme si od neho vedeli vziať, čo nám povie a ako sa bude správať. Nebola som s ním dlho, presne rok aj dva týždne, ale počas tohto obdobia som s ním mala krásne stretnutia. Boli naozaj spontánne, bez strojenosti a oficialít. Vedel sa zasmiať, zažartovať a bol spontánny. Jeho jednoduchosť a záujem o človeka mi imponovali.

Na móresy si teda asi nepotrpel?

Nie a bolo to vidieť hneď, keď prišli na večeru s ním aj kardináli. Začalo sa obsluhovať v rukavičkách a povedal, že si to nepraje. Postupne takéto veci odbúraval, stoličku mal inú, chcel takú, akú majú ostatní. Snažil sa vniesť jednoduchosť do všetkého. Nechcel byť obsluhovaný, chcel byť ten, ktorý slúži, a to si myslím, že je dosť vidno na ňom až doteraz.

Stretli ste sa s pápežom Františkom aj po odchode z Ríma?

Odkedy som na Slovensku, stretla som ho trikrát. Dvakrát v Ríme a raz v roku 2016 v Poľsku na stretnutí mládeže. Naposledy som s ním bola v roku 2017. Verím, že ma ešte eviduje. Mali sme Vincentské jubileum a bola som v Ríme. Oslovila som šéfa ochranky, že či by som sa s ním mohla stretnúť, umožnil mi to. Bolo to veľmi milé. Pápež František je jednoduchý, nenáročný, spontánny a veľmi pozorný. Keď som ho prosila o modlitbu za niekoho z rodiny, keď nebol na tom dobre, tak vždy sa opýtal, ako sa má. Jeho pozornosť a vnímavosť, ale aj jednoduchosť a spontánnosť, že nie je strojený, to mi na ňom naozaj najviac imponuje.

Ako vnímate jeho rozhodnutie navštíviť Slovensko?

Chcem veriť, že aj napriek situácii, ktorá je teraz ťažká v súvislosti s pandémiou, to prinesie dobré ovocie do našich sŕdc, životov a dá nám to nádej. Veľmi pekne to Svätý Otec vyjadril v nedávnom príhovore a modlitbe Anjel Pána vo Vatikáne, keď o Slovensku hovoril ako o srdci Európy. Povedal, že sa teší na tých, ktorí ho očakávajú a zároveň sa on túži stretnúť s nimi. Verím, že bude pozitívna odozva aj z našej strany voči nemu.

Zdroj: TASR

V prebiehajúcom roku sv. Jozefa sa členovia Spolkov kresťanskej lásky animované s. Štefániou ponorili do ticha v krásnom prostredí pútnického miesta. Hronský Beňadik im poskytol miesto i čas na vzácne chvíle v spoločenstve, modlitbe a hlavne tichej Pánovej prítomnosti. 31. august až 4. september boli dňami Duchovných cvičení, cez ktoré ich previedol o. Miroslav Vaľko, CM. Celé sa niesli v duchu hesla: “ITE AD IOSEPH – choďte k Jozefovi.“ Poukázal na rôzne úlohy sv. Jozefa ako snúbenca, manžela, ochrancu, zvlášť vyzdvihol zodpovednosť sv. Jozefa ako pozemského Ježišovho otca. Exercície v závere vyvrcholili spoločným no osobným zasvätením sa sv. Jozefovi.

Pri príležitosti 71. výročia Akcie R udelila koncom augusta štyrom našim sestrám Konfederácia politických väzňov Slovenska Medailu za utrpenie, spôsobené komunistickým režimom, ktorú udeľuje bývalým politickým väzňom. Od 1. januára 2021 boli internované rehoľníčky uznané za politických väzňov v zmysle novely Zákona o protikomunistickom odboji.

Akt odovzdania medaile sa konal dňa 23. augusta 2021 v našom Provinciálnom dome v Nitre. Program sa začal svätou omšou, ktorú celebroval P. Jozef Mrocek, CM. Po jej skončení predseda KPVS Peter Sandtner a bývalý politický väzeň Vladimír Domorák odovzdali medaily sestrám Olympii Augustínovej, Kajetáne Magdolenovej, Honórii Mišányiovej a Romule Ambrózovej. Za ocenené sestry sa prihovorila a poďakovala najstaršia z nich, 98-ročná sestra Kajetána a sestra vizitátorka Damiána Pagáčová.

zdroj: zasvatenyzivot.sk