Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Sapienciu Annu Jankejechovú dcéru kresťanskej lásky
Zomrela 29. augusta 2025 v Belušských Slatinách, v 91. roku života a 71. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.
Posledná rozlúčka so zosnulou bude v utorok 2. septembra 2025 o 15.00 h na cintoríne v Ladcoch. Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Belušských Slatinách.
PROSÍME, ABY STE PAMÄTALI NA ŇU V MODLITBÁCH A PRI NAJSVÄTEJŠEJ OBETI.
Requiescat in pace!
Po nejakej dobe sme sa opäť stretli… a stali sa účastníčkami akcie pre dievčatá – 5 dní s vincentkami, ktorá sa konala od 13.-17. augusta.
Každý deň sme u sestier prežili inak. Náš čas bol rozdelený do služby (aktivity s deťmi, rozhovory so seniormi a niektoré dievčatá sa postarali o upratanie šatstva v známej „trinástky“). Ale ak chceme seba rozdávať, musíme i prijímať – preto jeden deň patril duchovnej obnove. Viedol ju kňaz Róbert Horka. Symbolicky bola zameraná na nádej. Ďalej pri spomínaní nemôžeme zabudnúť na hru ,,scavenger´´ počas, ktorej sme plnili úlohy v jedinečných historických častiach Nitry. A to už sa blížime do finále nášho pobytu u sestričiek, kedy sme sa v sobotu, 16. augusta, zúčastnili slávenia púte na Kalvárii.
V stručnosti sa nedá opísať všetko to, čo nám bolo ponúknuté. Spoločne s dievčatami sme sa zhodli, že sme za túto možnosť, skúsenosti, starostlivosť, prijatie, duchovné sprevádzanie a všetky tie okamihy, ktoré tvoria pocit pravej lásky, veľmi vďačné. Tešíme sa na mnohé ďalšie spoločné chvíle.
Ďakujeme všetkým, ktorí sa o nás čo i len malou kvapkou postarali a prispeli tomu, aby tieto vzácne dni mohli byť.
Valentína
Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Teréziu Annu Kurčinkovú dcéru kresťanskej lásky
Zomrela 11. augusta 2025 v Belušských Slatinách, v 88. roku života a 41. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.
Posledná rozlúčka so zosnulou bude vo štvrtok 14. augusta 2025 o 16.00 h na cintoríne v Ladcoch. Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Belušských Slatinách.
PROSÍME, ABY STE PAMÄTALI NA ŇU V MODLITBÁCH PRI NAJSVÄTEJŠEJ OBETI.
Requiescat in pace!
Pán a Darca života povolal do večnosti sestru Notburgu Evu Galbavú dcéru kresťanskej lásky.
Zomrela 8. augusta 2025 v Belušských Slatinách, v 94. roku života a 75. roku služby Bohu a blížnym vo svätom povolaní.
Posledná rozlúčka so zosnulou bude v utorok 12. augusta 2025 o 10.00 h na cintoríne v Ladcoch. Po pohrebných obradoch bude sv. omša v kaplnke DKL v Belušských Slatinách.
PROSÍME, ABY STE PAMÄTALI NA ŇU V MODLITBÁCH PRI NAJSVÄTEJŠEJ OBETI.
Requiescat in pace!
Od 28. júla do 3. augusta 2025 sa Rím stal epicentrom Jubilea mladých, podujatia, ktoré spojilo tisíce mladých ľudí z celého sveta, aby prežili intenzívny týždeň viery, stretnutia, služby a nádeje. V tomto kontexte prežívala vincentská rodina svoju spoločnú účasť na tomto veľkom cirkevnom podujatí pod témou: „Za nádej, ktorá oslobodzuje”. Bol to týždeň poznačený bratstvom, modlitbou, formáciou a misionárskym nasadením, za účasti stoviek mladých ľudí z rôznych vetiev rodiny, ako aj dcér kresťanskej lásky a kňazov Misijnej spoločnosti (vincentínov). Program zahŕňal eucharistické slávnosti, koncerty – vrátane koncertu povolania za účasti sestry Françoise Petit, generálnej predstavenej dcér kresťanskej lásky, ktorá sa s mladými podelila o hlboké zamyslenie – formačné stretnutia, aktivity v jazykových skupinách, svedectvá, chvíle ticha a počúvania, ako aj veľké stretnutie na Tor Vergata za prítomnosti Svätého Otca počas nočnej vigílie, ktorá sa skončila 3. augusta slávením Eucharistie pod holým nebom, ktorému predsedal, a na ktorom sa zúčastnilo viac ako milión ľudí. Bola to príležitosť pre mladých ľudí, aby v rozmanitosti svojich chariziem a cirkevných realít posilnili svoju vieru, načúvali Pánovmu hlasu a veľkodušne odpovedali ako učeníci – misionári v dnešnom svete.
Šesť našich spolusestier sa tento rok mohlo spolu stretnúť pri príležitosti 25. jubilea svojho zasväteného života v službe chudobným. Mohli sa obzrieť späť, pozrieť sa na svoj život s odstupom času, skúseností i pôsobenia Božej milosti v ich živote. Pri tejto príležitosti sme aj im položili niekoľko otázok.
1. Ako by si opísala svoje 25 ročné putovanie s Ježišom na ceste zasväteného života? Akou bola tvoja cesta? Ako by si ju charakterizovala?
K: Bolo to a je to spoznávanie Ježiša ako Mesiáša, Syna živého Boha…, ktorému som odovzdala a každý deň odovzdávam svoj život.
Ma: Moje 25 ročné putovanie s Pánom Ježišom bolo plné jednoduchého života v rozmanitej službe – od služby pri chorých, v jedálni, kaplnke, na – ľudových misiách, v školách, v Združení Zázračnej medaily a bolo plné aj prekvapení. Nemenila by som nič z toho, čo som prežila a niektoré úseky života boli náročné, ale v prvom rade veľmi pekné.
Mi: Moje putování s Panem Ježíšem začalo tím, že jsem se narodila věřícím rodičům, zrálo velmi dlouho a proto je mi vzácné.
Nejprve jsem po vyučení v oboru kuchař- číšník 10 let pracovala jako mistrová u učňů v hotelu a po sametové revoluci jsem si uvědomila, že mi něco chybí. Víru v naší rodině držel velmi přísně otec. Já a moji 3 sourozenci jsme si museli najít cestu k Panu Bohu každý sám, neboť spočívala v poctivém chození do kostela a na mariánské poutě v okolí.
Od 2. třídy jsme chodili na náboženství.Mnoho Božích dotyků skrze lidi věřící mě přivedlo do kláštera ve středních Čechách, kde sloužili řeholní sestry (lidově vincentky). S nimi jsem prožívala, jak vypadá jejich život a ráno s nimi chodívala na mši svatou.
Jedna z mladších sester se mi ochotně věnovala. V Charitním domově na severu Čech jsem vařila už jako postulantka.
Do semináře nás asi po roce nastoupilo 9. Zde jsme prožívali milostivý rok 2000 a nechali se formovat v duchu vincentské charismy. Přiznávám, že jsem musela dlouho bojovat s vlastními představami a duchovními postoji, neboť stály na špatném základě.
Mám opravdu za co být vděčná. Děkuji Pánu Bohu i celé Společnosti za to, že mi umožnila být DKL.
Po odposlání jsem se vrátila do Charity v Přepychách a znovu do tamnější kuchyně.
Před skončením dané Charity jsem byla přeložena do kuchyně na Mendryce. Kromě pracovních povinností a pracovních vztahů s civilními zaměstnanci zde prožívám mnohé aktivity spojené s vinc.charismou.
Po 25 letech zasvěceného života jsem našla Boží pokoj a zakusila veškerou Boží lásku. Velmi si cením činnosti dobrých kněží, zpovědníků, duchovních obnov a duchovních cvičení i také podporu spolusester v těžkých chvílích (při odchodu nejbližších na věčnost).
Ľ: 25ročné putovanie s Ježišom vnímam ako vzdávanie vďaky za to, že sa ujíma, svojich maličkých a tých, ktorý k nemu volajú o pomoc.
Mojou službou je ošetrovanie chorých, ale aj služba bezdomovcom v Košiciach a v Starej Boleslave. Chudobní sú vaši páni a učitelia, hovoril sv. Vincent.
Aj ja som mala možnosť sa od nich učiť. Od bezdomovcov skromnému, nenáročnému spôsobu života a pritom jasnému pohľadu na život.
Od chorých sa ešte stále učím trpezlivosti. Obdivujem, ako sa rýchlo naučili prijať zmenu života, keď sa náhle zmenil ich zdravotný stav a vnímam, že aj ležiace sestry sú spokojné, vyrovnané, udržiavajú si vzťah s Bohom a obdarúvajú ma úsmevom a pozornosťou.
Môžem vnímať, že aj keď človek už nič nemôže urobiť, predsa je dôležitý a vzácny. V tejto službe som sa mohla mnohé veci naučiť vďaka seminárom, ktoré sme museli v Čechách absolvovať. Radšej som mala semináre aj z iných domovov, keď som sa niekedy mohla nakaziť ich horlivosťou pre ošetrovanie chorých. Uvedomila som si, že len keď sa prednášajúcich pýtam, len vtedy môžem získať konkrétne schopnosti pre pomoc danej osobe.
Uvedomila som si, že zmena komunít nám prináša možnosť spoznať nové miesta, vzácnych ľudí, rozšíriť si rozhľad, ale aj srdce.
2. Keď sa obzrieš naspäť, ktorá životná skúsenosť ťa v ťažkých chvíľach veľmi posilnila, pozdvihla a dodala silu i odvahu nanovo kráčať s Ním?
K: Keď prvého januára. 2023, okolo druhej hodiny nad ránom sa moja sestra so švagrom a dvoma malými deťmi ocitli na ulici bez ničoho len tak v pyžamách, keď im do tla zhorel byt. Ako sa vložili do rúk Božej Prozreteľnosti…vtedy som si v srdci hlboko uvedomila, že: ” Tým čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.” Rim 8, 28.
Ma: Najviac ma asi posilnila služba rozdávania sv. prijímania na Onkologickom oddelení v Košiciach a určite aj moja zlomená noha, keď som bola úplne odkázaná na druhých. Jednoducho to boli poriadne školy života. A vždy je to každá sv. omša a sviatosť zmierenia.
Mi: Největší posilou je pro mně Pán Ježíš, Panna Maria a svatí. Vyslyšení modliteb je výlučně v odevzdanosti ve vzhahu k nim.
Ľ: Mojou posilou v ťažkostiach bola modlitba a obnovený vzťah s Ježišom, ale samozrejme aj priateľský rozhovor s predstavenými a spolusestrami spriazneného srdca.
3. Na čo by si upriamila sestru, ktorá len začína kráčať po tejto ceste?
K: Aby mala srdce vždy naplnené Bohom. Duša, keď vlastní Boha nič ňou nezakolíše ( Denníček 1132) a aby vždy hľadala iba Jeho Tvár. “Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár.” 1 Krn 16, 11.
Ma: Začínajúcej sestre by som odporučila najviac živý vzťah s Ježišom a Pannou Máriou a každodenné odovzdanie do Božích rúk s dôverou v nežnú Božiu lásku a dobrotu.
Mi: Pokud mohu radit, myslím, že je třeba mít vždy dobrý úmysl a konat podle Boží vůle a v pokoře. cesta je to velmi náročná, ale smysluplná.
Ľ: Najdôležitejšia je modlitba a otvorený osobný vzťah s Bohom, ale tiež nebrať veci tak vážne. Na všetko nemusím reagovať, komentovať, …
Aj tento rok máme medzi sebou štyri sestry, ktoré slávia 50 ročné jubileum svojho povolania. Je to čas, keď sa už pozeráme späť, kladieme si otázky, rekapitulujeme… Aj my sme im pri tejto príležitosti položili niekoľko otázok.
1. 50 rokov života v Spoločnosti DKL je dosť dlhý čas prežitý v službe chudobným. Čomu ťa najviac naučili chudobní?
H: Chudobní ma učili najviac svojou skromnosťou, nenáročnosťou a dôverou v Boha. Aj keď prežívali ťažkosti, dôverovali Bohu, že im pomôže niesť ich osobný kríž. Verili, že im chce len dobre a utiekali s k nemu v modlitbe. Boli vďační Bohu a ľuďom aj za to málo, čo mali. Tomu sa chcem od nich učiť a pamätať na to, že mne sa toho dostáva oveľa viac a nie vždy som dosť vďačná Bohu, Spoločnosti a blížnym.
A: Každé lôžko je oltár, kde sa obetuje sv. omša. V dôvere v Boha, spoliehať sa na Neho, nezabúdať komu slúžim v pokore. Je to jeho dar, bez neho to nedokážeme.
Mg: Chudobní ma naučili dôvere v Pána Boha, vďačnosti, trpezlivosti a slúžiť s láskou.
M: Chudobní ma najviac naučili pokore, vďačnosti. Veľmi sú vďační za dar Eucharistie, hlavne keď už nemôžu ísť do kostola. Vedeli sa podeliť o múdrosť života.
2. Čo je pre teba najdôležitejšie, čo si najviac vážiš v spoločnom živote po prežitých 50 rokoch v komunite? V čom ti bola komunita najviac oporou?
H: Komunita bola pre mňa miestom vzájomnej sesterskej lásky, radosti, povzbudenia v snahe napredovať v duchovnom živote a v horlivej a kvalitnej službe Kristovi v chudobných.
Hlavne v mladších rokoch mi najviac pomáhal materský prístup sestry služobnice a jej ochota vypočuť a usmerniť ma, keď som to potrebovala. Tiež mi pomáhal dobrý príklad spolusestier a ich snaha navzájom sa prijímať s našimi kladmi a zápormi.
A: – Boh ma stvoril a povolal pre Neho, žiť s ním, patriť mu.
Mg: Pre mňa je najdôležitejšie snažiť sa plniť Božiu vôľu a v modlitbe prosiť vernosť a vytrvalosť vo svätom povolaní. V spoločnom živote si vážim, že každá sestrička sa snaží napredovať v duchovnom živote. Komunita mi bola oporou dobrým príkladom, modlitbou a službou.
M: Najviac si vážim úprimnosť, priamosť, otvorenosť a ochotu spolusestier prijať ma takú, aká som. Vo chvíľach skúšok hlavne vedomie, že tu nájdem pomoc, porozumenie a radu.
3. Čo by si odkázala mladým, ktorí vnímajú, že ich Boh volá, ale nevedia sa rozhodnúť odpovedať na Ježišovo pozvanie?
H: Ak naozaj cítite, že vás Boh volá do svojej služby, nebojte sa mu zasvätiť. Aj ja som mala obavy, či to zvládnem. Svojimi silami by som to nedokázala, ale vložila som svoju dôveru do Neho a On ma postupne viedol a posilňoval ma cez modlitbu, sviatosti a predstavených. „Dôveruj Bohu a on sa už postará.“
A: Dobrého duchovného Otca – sprievodcu im prajem. Aby si na prvom mieste našli čas na sv. omšu, sviatosť pokánia, čas pred svätostánkom. Aby sa nebáli, utiekali sa k Panne Márii modlitbou ruženca a prosili o pomoc duše v očistci.
Mg: Mladým, ktorí vnímajú, že ich Boh volá by som odkázala, aby sa dlho nerozhodovali, ale čím skôr odpovedali na Božie volanie.
M: Aby dobre počúvali Pánov hlas. On volá potichu, nie v hluku a nepokoji.
8. jún 2025 – slávnosť Zoslania Ducha Svätého – sa stal pre sestru Michaelu dňom, keď povedala Bohu svoje ÁNO a zložila sľuby po prvýkrát. Slávnosť prebiehala počas slávenia sv. omše v provinciálnom dome Spoločnosti dcér kresťanskej lásky v Nitre.
S odstupom času sme sa jej opýtali:
1. Pred niekoľkými týždňami si Bohu povedala svoje Áno, keď si po prvýkrát zložila svoje sľuby. Ako s odstupom času vnímaš tento deň? Čím bol pre teba?
Pre mňa to bol deň neopísateľnej nebeskej radosti, kedy sa nebo dotklo zeme. Deň, kedy som sa celkom odovzdala Pánovi, aby som mohla lepšie slúžiť chudobným. Deň splnených túžob a potvrdenia záväzku, ktorý vyplýva pri vstupe do Spoločnosti.
2. Akú úlohu zohrala pre teba príprava, ktorú si pred sľubami prežívala?
Počas bezprostrednej prípravy som sa modlila za tento deň Ruženec k Božej Prozreteľnosti. Vnímala som, ako si ma Boh pomaličky pripravuje. Duchovné cvičenia tesne pred sľubmi boli pre mňa milostivý časom, kedy ma Boh premieňal, aby ma mohol naplniť svojimi darmi.
3. Myslíš, že práve sľuby sú tým, čo môže zmeniť či prehĺbiť tvoj osobný život s Ježišom?
Uvedomenie si, že celkom patrím Pánovi, ma viac uisťuje, že ma miluje. Nie som sama, mám Jeho a vďaka Duchu Svätému, sa môžem otvoriť novým výzvam a ísť hlbšie do Jeho srdca.
S potešením oznamujeme, že sestra Françoise Petit, generálna predstavená Spoločnosti Dcér lásky svätého Vincenta de Paul, bola pápežom Levom XIV. vymenovaná za členku Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života .
(Oficiálne oznámenie: Vatikánske noviny – 24. júna 2025 )
Toto vymenovanie je uznaním služby, skúseností a svedectva sestry Françoise v zasvätenom a misionárskom živote. Byť súčasťou tohto dikastéria znamená priamo spolupracovať so Svätou stolicou pri rozlišovaní, sprevádzaní a vedení rehoľných kongregácií a apoštolských spoločností na celom svete.
Ako spoločnosť sme jej hlboko vďační a zjednotení v modlitbe. Nech ju Duch Svätý vedie v tomto novom poslaní v službe Cirkvi a zasvätenému životu.
https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2025/06/24/250624b.html
V dňoch 13. – 16. júna 2025 sa konalo strenutie Národných združení Spolkov kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (AIC) v Krakove. Témou stretnutia bola myšlienka „Otvorme sa zmene“. Stretnutie prebehlo vo veľmi srdečnej atmosfére. Každá skupina sa podelila s informáciami o svojej službe aj prostredníctvom prezentácie. Celé stretnutie viedla medzinárodná prezidentka Tayde de Callatay a otec Emanuel Typamm, CM. Príhovorom o vincentínskej charizme a spiritualite nás povzbudila sestra Hana Cybula, dkl – generálna radkyňa. Odchádzali sme povzbudení vincentínskou identitou, aj tým, koľko dobra sa robí prostredníctvom vincentínskej rodiny.
