Červený škapuliar

Božia Prozreteľnosť neustále ponúka človeku spásu premnohými prostriedkami. Takýmto prostriedkom je aj úcta k umučeniu nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré pretrpel pre záchranu ľudstva. Aby sme si toto jeho utrpenie viac pripomínali a aby sme spolupracovali s milosťami, ktoré nám z jeho utrpenia plynú, daroval nám Škapuliar umučenia a presvätých Sŕdc Ježiša a Márie.

Vyvolenou osobou pre tento dar sa stala sestra Apolónia Andriveau (andrivó), dcéra kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.  Narodila sa vo Francúzsku 7.5.1810. Bola veľmi nadaná na hudbu a maľovanie. Rodina sa neskôr presťahovala do Paríža. Rodičia jej zaistili vynikajúcu výchovu a vzdelanie. V roku 1833 vstúpila do Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Paríži.
Po skončení seminára (noviciátu) bola poslaná do Troyes (troa), kde pôsobila ako učiteľka a neskôr ako opatrovateľka chudobných po domoch.

Dňa 26.7.1846 dostala mimoriadne milosti, o čom sama píše:

„Videla som, alebo sa mi zdalo, že vidím nášho Spasiteľa v kaplnke. Mal na sebe červené šaty a belasý plášť. Stál tam ako stelesnená Božská krása. V pravej ruke držal dvojitý škapuliar červenej farby. Na jednej strane škapuliara bol zobrazený Ježiš, visiaci na kríži, obklopený tými nástrojmi umučenia, ktoré mu spôsobovali najväčšie muky. Okolo kríža som čítala tieto slová: „Umučenie nášho Pána Ježiša Krista, spas nás!“
Na druhom konci červenej vlnenej stuhy som videla druhý kúsok plátna a na ňom zobrazené presväté Srdcia Pána Ježiša a Panny Márie. Prvé bolo ovenčené tŕňmi, druhé prerazené dýkou. Dve presväté Srdcia spájal kríž. Nad nimi bol nápis: „Presväté Srdcia Ježiša a Márie, ochraňujte nás!“
O niekoľko dní som znova videla toto zjavenie a napokon vo Sviatok povýšenia sv. Kríža ma dobrotivý Vykupiteľ takto oslovil: „Kto bude nosiť tento škapuliar, obsiahne každý piatok odpustenie všetkých trestov za svoje hriechy a v jeho duši sa rozhojní viera, nádej a láska.“

Škapuliar cirkevne schválil pápež Pius IX. v roku 1847.

Na škapuliari sú znázornené nástroje umučenia: bič, ktorým trhali vojaci presväté telo Pána Ježiša; sú tam klince a kladivo, ktorými bol Spasiteľ pribitý na kríž; je tam skrvavené rúcho, ktoré strhli z jeho presvätého tela; na druhej strane je kríž, ktorý spája Ježišovo a Máriino srdce, čo naznačuje spolužitie, spolucítenie, spoluutrpenie a takmer spoločný tlkot týchto dvoch sŕdc a ich spoločný zápal za spásu ľudstva.

Úcta k utrpeniu Pána Ježiša

Škapuliar nosievajme so zbožnou úctou; modlime sa povzdych na ňom napísaný. Každý piatok rozjímajme o niektorom spôsobe mučenia, ktorým Pán Ježiš trpel. Prežívajme tento deň vo vnútornom spojení s trpiacim Ježišom. Umučenie je súhrnom všetkých foriem životnej svätosti: je v ňom poníženosť, sebazaprenie, trpezlivosť, poslušnosť, láska k Bohu a k blížnemu, odpútanosť od pominuteľných vecí a snaha dosiahnuť nepominuteľné hodnoty, nenávisť k hriechu a láska k pokladu milostí, duch obetavosti a duch sebaovládania. Kto dostane škapuliar umučenia, nech tým prijme aj zmýšľanie Ježišovho Srdca, nech nasleduje jeho príklad a príklad Panny Márie.
Keď nás postihne utrpenie, či telesná bolesť alebo protirečenie, ubližovanie, ohováranie, nespravodlivosť, neuznanie, vtedy pozrime na Ježiša, prosme ho o pomoc a on nám dá odvahu znášať všetko, čo Boh pre naše dobro na nás dopustil. Budeme vedieť odpúšťať a zachováme si duševný pokoj a vyrovnanosť aj v kríži.

Niektoré čítania zo Sv. písma o utrpení Pána Ježiša:

Mt 26,1 – 28,20
Mk 14,1 – 16,20
Lk 22,1 – 23,56
Jn 18,1 – 19,42

Úcta k utrpeniu Panny Márie

Pán Ježiš si aj v nebeskej sláve ponechal svojich päť rán. Ako by si teda nezachovala aj Matka Božia vo svojom srdci muky Kalvárie? Ona prvá vykúpená z ľudí, bola prvá aj v zadosťučinení za hriechy a mala aj najväčší podiel na spáse ľudí. Práve pod krížom sa z vôle svojho Syna stala matkou ľudstva za cenu veľkej obety. Ježiš nám zveril milú povinnosť ctiť si ju ako Matku. Uvažujme o bolestiach jej srdca a zverme jej svoje bolesti.
Prijatím Škapuliara umučenia uskutočňujeme vo svojom živote slová sv. Pavla: „Na svojom tele dopĺňam, čo ešte chýba Kristovmu utrpeniu…“ – ako to robila Panna Mária, prvá kresťanka. Ona je nám najlepším príkladom, ako spolupracovať s milosťami, ktoré nám plynú z Kristovho utrpenia, a ktoré máme použiť pre svoju spásu a tiež pre záchranu všetkých hriešnikov.

Prijatie Škapuliara umučenia a získanie odpustkov

Na prijatie Škapuliara umučenia je potrebné predovšetkým to, aby sme si súčasne s ním „obliekli“ ukrižovaného Spasiteľa. Držme sa pevne svätého kríža a usilujme sa žiť v takom duševnom stave, aby sme mohli povedať s apoštolom: „Na vlastnom tele dopĺňam, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24). „S Kristom som ukrižovaný“ (Gal 2, 19). S ním sú spojené nasledujúce odpustky:

Plnomocné odpustky:

1. V deň prijatia Škapuliara umučenia (sviatosť zmierenia, sväté prijímanie, návšteva kostola a modlitba na úmysel Svätého otca).

2. V hodine smrti (sviatosť zmierenia, sväté prijímanie alebo aspoň vzývanie Ježišovho Mena v srdci, ak to už nemožno urobiť ústami).

3. Každý piatok pre tých, ktorí sa vyspovedajú, prijímajú, určitý čas zbožne rozjímajú o umučení Pána Ježiša a pomodlia sa na úmysel Svätého otca.

Tieto odpustky môže získať aj ten, kto sa pre vážny dôvod vyspovedá a prijíma v nasledujúcu nedeľu. Tieto odpustky možno získať aj pre duše v očistci.