H Y M N U S
Svätec, apoštol, mučeník,
zbožnosťou pravou vynikáš,
už v detstve tvojom javí sa
ku zrelej láske predpoklad.
Stávaš sa kňazom naveky,
služobník spásy Kristovej,
chceš priviesť duše pohanov
do lona Cirkvi Pánovej.
Túžbu srdca ti vyplní,
keď do Číny ťa posiela,
podobne ako Pavlovi,
skúšky z lásky ti zosiela.
Námahy, bieda, strádanie
ku vlažnosti ťa nezvedú,
horlivosť tvoju posilnia,
k hrdinskej smrti privedú.
Už v nebi šťastný prebývaš,
mučeník verný Kristovi,
vypros aj nám dar odvahy,
zomrieť raz z lásky k Pánovi.
Buď sláva Otcu večnému,
Synovi jeho milému
i Duchu, ktorý teší nás,
korunu slávy chce nám dať. Amen.
Vincent de Paul hlásal odvahu mučeníkov, ale často hovoril svojim synom a dcéram, že žiť evanjelium s vierou a pestovať vincentínsku čistotu, pokoru, jednoduchosť, horlivosť a vľúdnosť každý deň života je skutočným mučeníctvom, „zomierať sebe , aby Kristus mohol žiť vo Vás“. Jean-François-Régis Clet svojím svedomitým životom prežívaným svojími dennými záväzkami rástol vo svätosti, ktorá mu dala silu prijať mučeníctvo za svoju kresťanskú vieru v r. 1820 v Číne.
Ján František sa narodil ako desiaty z pätnástich detí vo farmárskej rodine v Grenobli v r. 1748 a meno dostal po nedávno svätorečenom mužovi, jezuitovi menom Jean Francois Régis.
Po ukončení štúdií na Royal College (založenej jezuitmi), nasledoval svojho staršieho brata a sestru do rehoľného života. V Lyone v r. 1769 vstúpil do misijnej kongregácie (vincentíni).
Po vysvätení na kňaza pôsobil Ján František ako profesor morálnej teológie vo vincentínskom semináre v Annecy, kde bol kvôli svojim encyklopedickým znalostiam a akademickým kázňam bol prezývaný ako „chodiaca knižnica“. V r. 1786 sa stal rektorom v Annecy a o dva roky neskôr riaditeľom novicov v Paríži.
Vo svojom vnútri túžil ísť na misie. Preto požiadal svojich predstavených, aby mohol ísť do Číny ako misionár, ale tí nesúhlasili. A keď mal 43 rokov, dovolili mu nahradiť iného kňaza, ktorý mal pôvodne odcestovať na misie, no na poslednú chvíľu si to rozmyslel. Jeanov spolubrat o Cletovom pridelení do Číny poznamenal: „On má všetko, o čo by ste žiadali: svätosť, vedomosti, zdravie a šarm“.
Po šiestich mesiacoch plavby z Francúzska a pár zastávkach v Macau, čo zahrňovalo jeho prispôsobenie sa oblečeniu a zvykom čínskeho ľudu, nový misionár prišiel do Kiang-si v októbri 1792 ako jediný Európan do tejto oblasti. V r. 1793 Clet sa pripojil ku dvom čínskym spolubratom v Hou-Kouang v provincii Hopei, kde obidvaja jeho spoločníci zomreli počas svojho prvého roku pôsobenia, jeden vo väzení a druhý na vyčerpanie.
V tom roku sa Clet stal nadriadeným (superiorom) medzinárodnej skupiny vincentínskych misionárov roztrúsených po krajine a on sám mal na starosti pastoráciu v oblasti 270 štvorcových míľ. Počas tohto vedenia vypracoval smernice, ktoré mali byť jednotné pre kňazskú službu medzi misionármi (sviatostné a katechetické).
V roku 1811 v Číne vzrástli prenasledovania kresťanov. Počas niekoľkých rokov Clet znášal osočovanie a útoky, ktoré ho často nútili nájsť si útočište v horách. V r. 1819 sa spolu so čínskym spolubratom stal utečencom. Zradil ho jeden z jeho spolupracovníkov – katolícky učiteľ, ktorého Clet napomínal pre jeho zlé správanie. Cleta chytili a donútili ho pochodovať v reťaziach stovky míľ.
1. januára 1820 bol obvinený za klamanie čínskeho ľudu kázaním kresťanstva a bol odsúdený na uškrtenie na kríži. 18. februára po vykonaní cisárskeho rozsudku bol Ján František Regis Clet popravený. Kresťania vzali jeho telo a pochovali ho do hrobu na úbočí. Po niekoľkých desaťročiach jeho telo preniesli do vincentínskeho materského domu v Paríži a teraz sa jeho pozostavky nachádzajú v kostole sv. Lazára.