Blahoslavení Ľudovít Jozef François, Ján Henrich Gruyer, Peter René Rogue – 2.9.

Blahoslavený Ľudovít, Ján a Renát mučeníci patrili do rehoľnej kongregácie lazaristov (Misijná kongregácia, lat. Congregatio missionum, skratka CM), ktorú založil sv. Vincent de Paul.
Bl. Ľudovít sa volal plným menom Louis Joseph (Ľudovít Jozef) Francois. Pochádzal z obce Busigny (diecéza Cambrai) v severnom Francúzsku. Tam sa narodil 3. februára 1751. Ako 16-ročný vstúpil do Misijnej kongregácie. Po ukončení štúdií a po dosiahnutí kňazstva vyučoval a stal sa riaditeľom v seminári mesta Troyes (čít. troa). Neskôr ho predstavení určili na vedenie parížskeho kňazského seminára sv. Firmína.
Po vypuknutí revolúcie v r. 1789 sa usiloval kázňami a menšími spismi zabrániť rozkolu duchovenstva. Jeho dielko Mon Apologie (Moja obhajoba) dosiahlo v niekoľkých mesiacoch sedem vydaní. Vo svojom seminári poskytol pohostinstvo mnohým kňazom, ktorých revolucionári vyhnali z fár preto, lebo nechceli prisahať na proticirkevnú ústavu.
Dňa 12. augusta 1792 revolucionári obsadili seminár a vyhlásili všetkých prítomných za väzňov. V budove sa vtedy nachádzalo 93 osôb vrátane niekoľkých laikov. Dňa 3. septembra nahuckaný dav prepadol seminár. Rozdivení pomocníci revolucionárov namieste zabili 77 osôb. Pátra Ľudovíta Jozefa vyhodili oblokom na ulicu, kde ho ženy dobili. Ostatných zmasakrovali v izbách a na chodbách. Potom ich telá vyhodili na ulicu, kde ich šalejúci dav roztrhal a zneucťoval ich hlavy napichnuté na kopijach.
Blahoslavený Ján, pôvodným menom Jean Henri (Ján Henrich) Gruyer, sa narodil 3. júna 1734 v meste Dôle vo východnom Francúzsku. Do Misijnej kongregácie vstúpil až ako kňaz. Revolucionári ho zabili 3. septembra 1792 vo Versailles, kde konal duchovnú službu vo farnosti sv. Ľudovíta.
Obidvoch spomenutých mučeníkov vyhlásil za blahoslavených spolu s inými 191 mučeníkmi Francúzskej revolúcie pápež Pius XI. v októbri 1926.
Bl. Renát, plným menom Pierre-René (Peter Renát) Rogue, pochádzal z Bretonska v západnom Francúzsku. Tam sa narodil 11. júna 1758 v meste Vannes. V tomto meste aj študoval v kňazskom seminári, ktorý viedli lazaristi. Za kňaza bol vysvätený v septembri 1782.
Štyri roky účinkoval ako svetský kňaz. V r. 1786 vstúpil do rehoľnej kongregácie lazaristov. Po noviciáte v Paríži ho predstavení poslali naspäť do Vannes, aby tam v seminári vyučoval teológiu. Počas revolúcie odmietol prisahať na ústavu, ktorá obmedzovala práva Cirkvi.
Keď sa výčiny revolucionárov vyostrovali, Renát poslal spolubratov do bezpečia. Sám ostal v meste Vannes. Chodil v občianskom obleku a tajne vykonával duchovnú službu. Revolucionári ho chytili 24. decembra 1795, keď šiel zaopatrovať zomierajúceho. Eucharistiu zachránil pred zneuctením tým, že ju sám prijal. Potom sa spokojne dal odviesť do väzenia, kde bol až do súdu, ktorý sa konal 1. marca 1796. Vo väzení poskytoval duchovné služby spoluväzňom a potešoval ich. Na súde, na ktorom sa zúčastnila aj jeho zostarnutá matka, odsúdili Renáta na smrť. Radostne prijal rozsudok. Popravili ho gilotínou popoludní 3. marca 1796.
Renáta Rogua vyhlásil za blahoslaveného pápež Pius XI. v máji 1934.