H Y M N U S
Ľudový misionár si,
v Taliansku, vo svojej vlasti,
túžiš po službe v cudzine
a Pán ti ,,ánom“ odpovie.
V Afrike prispôsobuješ
svoj život ľudu, jeho reč
veľmi rýchlo sa naučíš,
kázňami srdcia otvoríš.
Počet veriacich narástol,
pozýva si z nich za kňazov
Pán a seminár otváraš,
biskupskú hodnosť prijímaš.
Vo väzení sa ocitáš
a cisár vydáva rozkaz:
,,Hľa, svätec, nezabite ho,
znalca zákona Pánovho!“
Na ceste do vyhnanstva si
podľahol vyčerpanosti,
pod šírym nebom v údolí
odovzdáš dušu Pánovi.
Buď sláva Svätej Trojici
za muža, ktorý vážil si
vieru nad všetky poklady,
smelo bránil jej zásady. Amen.
Justín de Jacobis bol misionárom v krajine severnej Afriky známej ako Abyssinia, ktorá je dnes krajinou Etiópie a Eritrey. Narodil 9. októbra 1800 v dedine San Fele, ktorá sa nachádza v južnom Taliansku.
Vo veku 24 rokov bol Justín vysvätený za kňaza Misijnej spoločnosti sv.Vincenta de Paul. Svoje prvé roky strávil dávaním misií v malých mestách južného Talianska. Bol známy ako modliaci sa muž a mal povesť dobrého kazateľa a spovedníka.
Brat Justín de Jacobis sa dopočul o snahách začať katolícku misiu v Etiópii a prejavil želanie podieľať sa na nich. Išlo o oblasť, kde bol nedostatok viery a ktorá bola postihnutá extrémnou chudobou. V máji 1839 odišiel spolu s ďalším talianskym vincentínom bratom Luigim Montuorim do Etiópie.
Od začiatku ich príchodu do Etiópie sa snažili stať sa jednými z tých, ktorým slúžili. Začali sa obliekať ako Etiópania a jesť etiópske jedlo. Začali študovať miestny jazyk a zaviedli katechetické hodiny pre deti. Navštevovali chorých a pomáhali chudobným. Po niekoľkých rokoch začal Justín hľadať mladých etiópskych mužov, ktorí by sa chceli stať vincentínskymi kňazmi a mohli by pokračovať v tomto diele. Toto bola veľmi novátorská myšlienka v tom čase, pretože skoro všetci kňazi pracujúci v Afrike boli pôvodom z Európy. Justín sa domnieval, že kresťanstvo v Afrike by nemalo byť viazané na európsku kultúru, ale aby viera kresťanov bola rešpektovaná a pripojená k tradíciám a kultúre ľudu. Počas svojho misionárskeho života sa snažil naučiť a pochopiť kultúru abyssinianskeho ľudu. V tom čase to bola revolučná myšlienka a stretla sa s odporom európskej katolíckej cirkvi a jej misionárov. Až po II. vatikánskom koncile boli myšlienky sv. Justína de Jacobis akceptované a teraz sú požadované za model pre misionárov.
Po niekoľkých rokoch ho chceli zvoliť za biskupa v oblasti, v ktorej pracoval. Zdráhal sa, ale bol presvedčený, že ide o správnu vec vykonávať dobro týmto kňazským úradom a tak slúžiť ľuďom. Brat Justín bol vysvätený za biskupa v januári 1849 a v túto úlohu plnil až do svojej smrti v 1860.
Afričan Michal Ghébrē obdivoval biskupa Justína pre jeho svätosť a jeho spôsob jednania s ľuďmi. Justín sa stal jeho poradcom a vysvätil ho za kňaza Misijnej spoločnosti sv.Vincenta de Paul. Po krátkej dobe sa obidvaja dostali do väzenia spolu s inými konvertitmi na katolícku vieru. Kým boli vo väzení, boli mučení, aby sa zriekli katolíckej viery. Brat Michal Ghébrē zomrel 28. augusta 1855 na kruté zaobchádzanie vo väznici. Biskup Justín bol oddelený od ostatných väzňov a bol poslaný do exilu na pobrežie. Dozorcovia väzňov ho oslobodili a rozšírili, že odmietol vykonanie rozsudku, a že utiekol. Biskup Justín de Jacobis sa vrátil do oblasti, kde predtým pôsobil a tu žil ešte päť rokov. Politická situácia v Abyssinii sa zhoršovala a v januári 1860 bol Justín ako 60 ročný opäť zatknutý a uväznený. Napokon bol prepustený, ale svojmu podlomenému zdraviu podľahol 31. júla 1860. Biskup Justín de Jacobis, C.M. misionár Eritrei a Etiópie bol svätorečený 26. októbra 1975.
Napriek tomu, že žil pred 150 rokmi, Justínov život je príkladom skutočného kresťanstva. My tiež žijeme v spoločenstvách a vplývame na ľudí , ktorí túžia počúvať Dobrú zvesť hlásanú Ježišom. Môžu to byť aj ľudia rozdielnej pleti a rôznej minulosti, ľudia, ktorých orientácia je rozdielna od našej. Viera, akú mal Justín, nás volá rešpektovať rozdiely, aby sme sa tak stali jedinečnými ako bratia a sestry stvorení Bohom. Potom, ale len potom bude mať význam Dobrá zvesť, ktorú budeme šíriť, tak ako mala pre Justína de Jacobis, C.M.